Hotový blázinec! Aj takto môže dopadnúť život s chlpáčom

Keď si vedľa mňa na gauči môj muž vyložil nohy, chodidlá v ponožkách mal ako Alf. Srsť sa vbíja do kobercov, čalúnenia, je takmer nemožné ju odtiaľ povysávať a na podlahe nepretržite vytvára prachové chumáčiky. „Rodičia majú už roky takého orieška z útulku, je to strašne dobrý, inteligentný a vďačný psík, miláčik rodiny,“ vraví Katka.

„Jeho chlpy však vyťahujeme občas z polievky, sem-tam z upečeného koláča, párkrát som našla chlp dokonca aj vo fľaši od domáceho džemu. Už to neriešime, máme imunitu ako hrom.“ Keďže u nás doma máme dve málo čistotné deti, mačacie chlpy sa v tom všetkom stratia. Máme skôr ťapkový problém. Pre mačky neexistuje prekážka ani výšková bariéra, vlezú a vyskakujú všade, a tak najmä v období dažďov zúrivo drhnem všetky možné i nemožné plochy od odtlačkov tlapiek. Tieto obdobia strieda rezignovaná apatia, pretože s tým počtom mačiek krát štyri tlapky skrátka nemôžem vyhrať. Ťapky sú na terase na dlažbe, na terase na stole, na parapetoch, na záhradnom nábytku, vo svetle sa odrážajú na podlahe obývačky, stali sa neodmysliteľnou súčasťou balkónového okna a občas ich nájdem aj na strešnom okne v kúpeľni.

Keď dá môj muž umyť auto, zásadne ho neparkuje v garáži. Ráno totiž vyzerá, ako keby ste ho prebehli mačacím valčekom. Ani s operencami to nemáte vyhraté. Z klietok sa trúsi perie, zvyšky potravy i trus. Vypustené papagáje zasa kradnú drobné predmety, ktoré vzápätí rozoberú na súčiastky a porozhadzujú po okolí. Mať doma zviera je ako mať doma malé dieťa. Akurát, že zviera z toho nevyrastie.

K zaobstaraniu zvieratka domov vás musí hnať skutočná túžba po kamarátovi, partnerovi, živom tvorovi, ktorý vám dá veľa, ale veľa aj požaduje. Ak si nie ste celkom istí, je dobre si zviera, o ktorom uvažujete, načas požičať (od známych, nie z útulku), aby ste zistili, či máte v sebe naozaj dosť tolerancie a odhodlania. Prežijete spolu pravdepodobne veľa rokov a budete zodpovední za jeho život aj za smrť – a to je asi tá najťažšia časť. Najmä záhradné mačky sa neraz zatúlajú alebo skončia pod kolesami auta. Kamarátka Janka takto prišla za rok o tri mačky, zakaždým so zmiešanými pocitmi – jej síce padol kameň zo srdca, ale ten trojdňový plač dvoch detí by si radšej odpustila.

Poslednú dokonca prešla autom sama – prisahá, že omylom. Počuli sme aj príbeh o jednom zajacovi, ktorý smrdel, nechával všade bobky a hrýzol. V tom príbehu hral úlohu aj jed na potkany, ale ďalej by sme to radšej nerozmazávali. Vďaka nadštandardnej starostlivosti a šialene drahým veterinárom sa však väčšina domácich zvierat dožíva úctyhodného veku a ich odchod prežíva rodina spravidla veľmi zle.

Pre veľa ľudí je to taká emocionálna záťaž, že žiadne nové zviera už radšej nechcú. Ak máte do rodiny nejaké prijať, musíte po ňom naozaj túžiť a zmieriť sa aj s tými menej príjemnými stránkami, lebo viete, že aj z vašej strany to bude láska. Ja napríklad už teraz napriek všetkému tuším, že keď raz deti vyrastú a mačky sa pominú, budeme mať doma psa. Baf!