Hrôzostrašná predtucha

Ako som rástla, z času na čas som sa jej zverila so svojimi snami a po ich vyložení som musela uznať, že sa nemýlila. Postupne som aj ja rozoznávala svoje predtuchy prostredníctvom snov. Nie je príjemné tušiť niečo nedobré, ale život má aj svoju temnú stránku. Vydávala som sa z veľkej lásky. Naše šťastie však netrvalo dlho a osud mu kládol do cesty mnohé ťažké prekážky.

Manžel mal okrem rodiny ešte jednu veľkú lásku – miloval hory, liezol po skalách, venoval sa vysokohorskej turistike. Prvé roky som protestovala. Nepáčilo sa mi, že takto riskuje. Veď máme malé deti. Bála som sa, aby sme o naše šťastie neprišli. No nedal si povedať. Práve vtedy sa ku mne takmer každú noc vracal jeden a ten istý sen. Vypadával mi v ňom predný zub. Vždy keď som sa ho snažila zatlačiť, rozsypal sa mi v prstoch ako krieda. Cítila som zúfalstvo, no zub sa nedal zachrániť. Výklad takéhoto sna bol veľmi zlý. Mal zomrieť niekto veľmi blízky. Myslela som si, že keď sen niekomu prezradím, zlú predtuchu odoženiem. Bohužiaľ, mýlila som sa. V poslednom zlom sne sa mi zjavila veľká potopa. Z leteckej perspektívy som videla, ako sa mohutné vlny valia cez hory rovno na náš dom. Celá zúfalá som sa snažila zachrániť svoje deti. Žiadala som muža, aby sme vyliezli na strechu, alebo aby aspoň rýchlo pohľadal nejakú vaničku a posadil do nej deti. Možno sa zachránia.

No on sa na mňa iba smutne a rezignovane pozeral a vravel, že už sa nedá nič robiť. Prekvapilo ma to, pretože manžel sa nikdy nevzdával. Takú hrôzu a pocit bezmocnosti, aký som zažila v tom sne, som dovtedy nepocítila. Celá vystrašená som sa prebudila a v nádeji, že sa predtucha nevyplní, porozprávala som o tom manželovi. Prešiel istý čas a ja som zas a znova vysvetľovala mužovi, aby zbytočne neriskoval. Na moje veľké prekvapenie so mnou súhlasil. Rozhodol sa však, že sa poslednýkrát zúčastní na expedícii. Ubezpečil ma, že je nenáročná a zvládla by som ju aj ja. Sľúbil, že po návrate bude pestovať iba rodinnú turistiku.

Slovo dodržal – bola to jeho posledná expedícia. Dostala som správu, že zahynul pod lavínou. Nikdy viac som ho už nevidela. Predtucha sa kruto naplnila. Myslím, že takú hrôzu a bezmocnosť, akú som zažila v sne, zažil on v skutočnosti. Teraz ma navštevuje v snoch. Keď mám trápenie, utešuje ma, ale zároveň hovorí, že sa nemôže vrátiť. Verím však, že ak existuje „druhý svet“, stretnem sa s ním a nájdem pokoj duše.