Intuícia rozbila jej vzťah:

Bol začiatok mája roku 2009 a ja som sa pripravovala na rozlúčku so svojím priateľom Marekom. Boli sme spolu ešte len necelý rok a on sa chystal odcestovať za prácou do Anglicka. Končila som posledný ročník na vysokej škole a o necelý mesiac ma čakali štátnice. „Aspoň budem mať dosť času na učenie,“ upokojovala som samu seba. Prišiel čas lúčenia a sladké vyznania:

„Budeš mi veľmi chýbať, budeme si písať každý deň, sľúb mi to!“

„Sľubujem, každý večer okolo 21.00 h budem online.“

„Veľmi mi budeš chýbať, nezabudni, že ťa milujem.“

„Tiež ťa veľmi milujem, už teraz mi je smutno,“ predralo sa mi z hrdla cez slzy.

Prvé dni, týždne, ba dokonca aj mesiace sme boli obaja načasovaní ako hodinky. Celé dni som sedela zahrabaná v knihách a len čo odbilo 21. hodinu, netrpezlivo som pri počítači poklepkávala prstami. Vymenili sme si celé romány zamilovaných viet, až úplne odohnal moje pochybnosti a vtieravé myšlienky typu:

„Čo tam asi tak robí? S kým sa stretáva?“

Keďže som na podobnej brigáde zhodou náhod spoznala Mareka, viem, že o bujaré párty tam nie je núdza. Nuž teraz pustite slobodného, fešného chlapa samého do takéhoto párty sveta!

Obdobie výhovoriekLeto sa približovalo, skúšky som spravila a začala som plánovať letnú dovolenku. Marek mi sľúbil, že sa koncom augusta vráti a vyrazíme spolu za slnkom. Pretože to mala byť naša prvá spoločná dovolenka, bola som ako na ihlách. Ako sa však hovorí: Človek mieni, Pán Boh mení. Marek začal postupne odsúvať dátum príchodu a nasledovalo obdobie výhovoriek.

Hladina nervozity vo mne stúpala a sladké slová vystriedali hádky. Na internete sme si písali čoraz menej a telefonáty zásadne nedvíhal, vraj je to drahé. Po prekonaní prvej väčšej krízy, ktorú som pripisovala dlhšiemu odlúčeniu, som ako správna žena dosiahla svoj cieľ. Marek mi príde domov.

Deň pred jeho príchodom som brázdila internetové stránky a hľadala dovolenku pre nás. Odrazu ma premkol zvláštny pocit. Nazvala som ho intuícia, pretože v tom okamihu to zaručene bola práve intuícia, ktorá viedla moje kroky. Dostala som vnuknutie pozrieť sa Marekovi do mailovej schránky. Ani neviem prečo mi takáto vec napadla, ale bolo to nezadržateľné. Poznala som jeho prihlasovacie meno aj heslo.

Poslúchla som svoju intuíciuZvláštne na tom je, že za celý čas, čo bol v zahraničí, mi nenapadlo kontrolovať jeho mailovú schránku, až teraz. Srdce sa mi rozbúchalo, vedela som, že to nie je správne, ale akási neviditeľná sila ma nútila urobiť to. Na moje veľké prekvapenie som našla maily, ktoré si vymieňal s istou Ruskou Ivon. Bola to jeho kolegyňa v zahraničí a vety typu:

„Chcel by som ísť na dovolenku radšej s tebou,“ ma poriadne zranili.

Hneď na druhý deň som mu zavolala. Zastihla som ho v autobuse na ceste na Slovensko a stručne som mu oznámila, aby nevystupoval a pokračoval až do Ruska, kde na neho iste bude čakať jeho Ivon. Od toho okamihu žiadne znamenie vnuknuté znútra neberiem na ľahkú váhu a snažím sa počúvať svoju ženskú intuíciu.