Ivana Adamcová: Ako dlho je človek schopný nespať?

Najprv som čakala na jesenné, neskôr vianočné, jarné a vrcholom boli tie najdlhšie letné prázdniny. Neskôr, keď som začala zarábať, mesiac sa nekončil 30. až 31., ale v termíne výplaty.

V tehotenstve som sa riadila podľa poradní a lunárnych mesiacov a všetko smerovalo k pôrodu. No a po pôrode som sa nevedela dočkať, kedy uniknem nemocničnému režimu a doma si to zariadim podľa seba. Meranie tlaku a teploty o piatej ráno, „štipľavé“ injekcie nadránom a niekoľko vizít denne, čo znamenalo, že sladko spiace bábätko sa zobudilo a žalostne rozplakalo, sa nedalo vydržať.

Čas však nezačal plynúť podľa mňa a podľa toho, ako som si myslela. Môj deň i noc sa odteraz delia na dvojhodinové až trojhodinové intervaly. Medzitým by som sa mala umyť, variť, jesť, upratovať, spať, relaxovať. Samozrejme dojčiť a venovať sa malému. Je to drastická zmena.

Chvíľami rozmýšľam, ako dlho je človek schopný súvisle nespať? Alebo ako sa dá pripraviť na to, že úplne stratíte život a nemáte šancu myslieť na seba? Prvýkrát si nedávam časový cieľ – čas podľa Valérka nechávam otvorený novým prekvapeniam. Azda mi táto radostná únava čerpajúca z tej Nevinnosti, ktorá je na mňa naviazaná celou bytosťou, vydrží to najdlhšie.