Ivana Adamcová: Kolegyne si pripravili rozlúčkovú pieseň

Nebola som si istá, či si zo mňa strieľajú, alebo to myslia vážne. Čo teraz? Bežalo mi hlavou. Čaká sa odo mňa smiech alebo dojatie?

Tak som sa neutrálne usmievala, aby som nikoho neurazila, a keď sa hlasy speváčok ako-tak zladili a ja som konečne rozpoznala rozlúčkovú skladbu branú so všetkou vážnosťou, rýchlo som si vháňala slzy do očí. Potom som sa zobudila a schuti sa zasmiala.

Kolegyne mi, samozrejme, pri odchode nespievali. Možno som im mohla ja. Ale tento originálny nápad už využil jeden politik. Nebudem teda opakovať. V každom prípade sny reagujúce na dôležité udalosti môjho života ma nikdy nesklamú. A to bola ešte len prvá noc po odchode z práce.

Čo bude ďalej?

Naposledy som čítala, že bábätká v 32. týždni tehotenstva, čiže asi na konci siedmeho mesiaca, dokážu počas spánku snívať. No zbohom, ak maličký zdedil pestrosť snov po mne, viac sa v brušku nenudí... Aj tak by ma zaujímalo, o čom môže taký drobec snívať? O zvukoch, ktoré si zatiaľ nedokáže vysvetliť a ktoré na neho útočia zvonku, alebo o hlasoch, ktoré sa mu prihovárajú, či o tom, ako vyzeráme? Aspoň chápem tie jeho kopance! Kto by nekopal pre také dedičstvo?