Jankin príbeh láme srdcia: Osud jej doprial vytúžené dieťatko, ale vzal jej milovaného manžela

Manžel už dlhé roky pracuje vo veľkej firme. A jedným z jeho senzačných kolegov bol Andrej, ochotný vždy pomôcť, zaskočiť či poradiť.

Náš syn navštevoval strednú školu. V druhom ročníku si musel každý študent nájsť firmu, v ktorej mal absolvovať odbornú prax. Manžel mu navrhol, aby prax absolvoval u jeho kolegu Andreja. Ten bol veľmi rád, že môže vyškoliť mladíka, ktorý mal o techniku ozajstný záujem, a bol k synovi veľmi ústretový, akoby bol jeho vlastný.

Andrej bol ženatý už niekoľko rokov, ale dieťatka sa nedočkali. Vyskúšali všetky metódy, aby manželka Janka otehotnela. No márne...

Keď sa už vidina vlastného dieťatka rozplynula ako bublina, rozhodli sa pre adopciu. Chceli celkom malé bábätko. A veruže šťastena stála pri nich, podarilo sa im adoptovať malú Lucinku. Maličké, krehučké dievčatko obrátilo ich doterajší život naruby. V dobrom zmysle slova.

Boli konečne traja. Boli šťastní, s láskou a radosťou kupovali postieľku, kočiarik, malinké dupačky, fľaštičky a krémiky, nesmelo nič chýbať. A všetci im to šťastie priali. Malá Lucinka rástla do krásy, pomaly začala sedieť, chodiť. Všetko bolo, ako malo.

No nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. Jedného sychravého rána sa Andrej ponáhľal do práce. Utekal po schodoch, keď sa zrazu pošmykol a spadol. Udrel si hlavu a omdlel. Janka sa venovala maličkej, keď zrazu naliehavo zazvonil zvonček na dverách. Dobehla susedka, že Andrej leží na schodoch, že už volala záchranku.

Tá prišla rýchlo, no prebrať Andreja k vedomiu sa nepodarilo. Janka rýchlo zbalila veci a utekala do nemocnice. Doktor skonštatoval, že má krvácanie do lebečnej dutiny a mozgu. Museli ho ihneď operovať.
Janka sa úpenlivo modlila, aby sa z toho dostal. Celé dni trávila pri jeho posteli a rozprávala mu o Lucke, že musí byť silný a ako ho veľmi ľúbi a potrebuje. Jeho stav sa však nezlepšoval a po dvojtýždňových útrapách Andrej zraneniu podľahol.

Janka sa dlho nevedela spamätať z tohto bolestivého úderu. Osud jej doprial vytúžené dieťatko, ale vzal jej milovaného manžela. Paradoxne, práve malá Lucka jej pomohla v tých ťažkých chvíľach, aby sa postavila na nohy a kráčala ďalej. Po ceste, po ktorej kedysi kráčala s milovaným Andrejom, teraz to musela zvládnuť sama. Vždy keď ideme na cintorín, pristavíme sa pri jeho hrobe a zapálime Andrejovi sviečku. Hrob je stále plný čerstvých kvetov. Nosí mu ich jeho manželka aj milovaná dcérka, ktorej nebolo dopriate poznať ani svojich biologických rodičov, ani svojho adoptívneho tatka.

Andrejovo šťastie trvalo veľmi krátko. Keď už mal všetko, po čom túžil, osud mu nedoprial tešiť sa z toho. Odišiel tak náhle. Bol to taký vzácny muž a mladý otec.

Všetci sme však s Jankou aspoň v myšlienkach a podporujeme ju, ako sa dá. Je veľmi obetavá a snaží sa Lucke nahradiť aj otca. Ale všetci cítime, ako sa jeho miesto nedá zaplniť. Ani doma, ani v práci medzi kolegami. To miesto dlho zostalo neobsadené. Nikto nevedel len tak nahradiť úžasného Andreja.
Potvrdilo sa, že šťastie je iba pôžičkou, nie vlastníctvom.

Táňa

Príbeh Janky a Andreja každého chytí za srdce. Boli to mladí ľudia, ktorí sa tak dlho snažili o dieťa, a keď sa to podarilo, prišla strata, s ktorou nikto nepočítal. Život prináša aj takéto nepríjemné prekvapenia, s ktorými sa ťažko zmieriť, ale práve preto by sme mali vychutnávať každú sekundu svojho života a oceňovať, čo máme práve teraz, lebo nikto z nás nevie, čo ho čaká za rohom...