Je to možné?! Až štvrtina dospelých Slovákov nerozumie čítanému textu! A to veru nie je VŠETKO

Slovensko opäť čelí nepriaznivým správam. Ministerstvo školstva zverejnilo nové výsledky testovania gramotnosti dospelých, ktoré odhalili znepokojujúci stav, píše Markíza.

Do výskumu sa zapojilo 31 krajín, pričom testovaní boli ľudia vo veku 16 až 65 rokov. Výsledky Slovákov sú alarmujúce.

V oblasti čitateľskej gramotnosti dosiahla štvrtina Slovákov úroveň desaťročného dieťaťa. To znamená, že mnohí nerozumejú prečítanému textu a nedokážu ho prakticky využiť. V rebríčku krajín OECD sa Slovensko nachádza v spodnej polovici. Výsledky sú podobné ako v Rakúsku, no Česko nás predbehlo. Horšie skóre dosiahli Maďarsko a Poľsko.

V matematickej gramotnosti sme síce získali o niečo lepšie výsledky, no stále zaostávame za priemerom. Slováci majú ťažkosti s logickým myslením a aplikáciou matematických operácií. Aj v tejto oblasti sú pred nami Česi a Rakúšania.

Šokujúce zistenie odhalilo, že ani vysokoškolsky vzdelaní Slováci neuspeli podľa očakávaní. Absolventi našich univerzít dosiahli v testoch horšie výsledky ako študenti stredných škôl vo Fínsku či Švédsku. Tento fakt ešte viac podčiarkuje problém kvality vzdelávania na Slovensku.

Na alarmujúce výsledky testovania gramotnosti zareagoval aj minister školstva Tomáš Drucker, píšu tvnoviny.sk.
„Máme veľký problém so vzdelávacím systémom na Slovensku. Mnohým ľuďom chýba kvalitná príprava do života,“ vyjadril sa minister.

Podľa neho tieto výsledky odrážajú skutočnosť, že latka vzdelávania sa znižuje. Uviedol tiež, že ministerstvo intenzívne pracuje na riešení tejto situácie. Jedným z krokov je reforma základných škôl, ktorej výsledky sa však prejavia až o niekoľko rokov.

Ďalšou plánovanou iniciatívou je zamerať sa na vzdelávanie dospelých. Nový zákon by mal odstrániť tlak na získavanie titulov a namiesto toho ponúknuť možnosť zvyšovať si vzdelanie prostredníctvom kratších kurzov a moderných foriem výučby.

„Je to absolútne moderný nástroj, ktorý Slovensku chýba. Umožňuje, aby sa aj dospelí mohli vzdelávať a neustále si zvyšovať svoju kvalifikáciu,“ dodal Drucker.

Naše deti čím ďalej, tým menej siahajú po knihách. Výsledkom je zhoršený školský prospech, pretože čítanie je spojené so schopnosťou sústrediť sa.

Deti čím ďalej, tým menej siahajú po knihách. Výsledkom je zhoršený školský prospech, pretože čítanie je spojené so schopnosťou sústrediť sa. Deti radšej siahnu po klipovom obsahu, ktorý ponúkajú televízie či mobilné telefóny. Ich miera sústredenosti klesá, rovnako ako schopnosť ich kognitívneho myslenia.

Z pravidelného čítania môžeme veľmi veľa získať. Čítanie pomáha vytvárať nové prepojenia v mozgu, vďaka čomu sa zlepšuje komunikácia medzi hemisférami a tým sa zvyšuje efektivita spracovávania informácií a schopnosť učiť sa.„Náš mozog pri čítaní uchováva informácie do krátkodobej aj dlhodobej pamäte a pri čítaní beletrie sa aktívne zapája aj vybavovanie z pamäte - týmto “tréningom” sa zvyšuje schopnosť zapamätávať a vybavovať si veci z pamäte. Pravidelné čítanie už od detského veku pomáha udržiavať dlhšie kognitívne funkcie na dobrej úrovni,“ vysvetľuje detská klinická psychologička Mgr. Alica Farkašová. Pravidelné čítanie má vplyv aj na rozvoj našej kreativity a predstavivosti, ktorú vieme aplikovať aj do iných oblastí nášho života.

Ďalej dodáva, že čítanie má vplyv aj na rozvoj empatie, sociálnych zručností a duševné zdravie. „Už 30 minút čítania denne znižuje stres až o 68 %,“ tvrdí A. Farkašová. Okrem iného spoločné čítanie rodiča s dieťaťom posilňuje pozitívnu citovú väzbu.

"Odmalička som svoje dcéry zoznamovala so svetom knižiek. Nenechala som sa odbiť, nenechala som sa poraziť. Keď sa mi narodila prvá dcérka, bola to od začiatku moja veľká priorita. Chcem, aby moje deti čítali. Najviac investujem do knižiek a výtvarných pomôcok, hračky viac-menej dostávajú od iných členov rodiny."

"Kniha sa sama neprečíta, najmä ak je dieťatko ešte malé. Musíte si s ním sadnúť, urobiť si pohodlie, vziať ho do náručia a znova a znova si s ním listovať. Najskôr to vôbec nie je o čítaní, dieťa sa nevie dlho sústrediť. Jednoducho popisujete obrázky, možno skúsite prerozprávať dej. Na začiatku je to pre rodiča veľká nuda, nebudeme si nič nahovárať. Ale okolo 3-4 rokov to konečne príde. Staršia dcéra zvládala dlhšie príbehy od 3 rokov a konečne som si užila aj ja! Začali sme chodiť vo veľkom do knižnice a čítali sme jeden príbeh za druhým."

"Veľmi nerada sa s deťmi hrám, mňa to nebaví, prenechávam to manželovi. Deti vedia, že so mnou sa dá najlepšie tráviť čas najmä pri čítaní knižiek. To maminku baví, tak jej prinesme knižku a prečítajme si spolu niečo zaujímavé, pritúľme sa k sebe, zostaňme v jej náručí. A po pár minútach sa dieťa ide samo hrať, prehráva si príbeh z knižky znova a znova v hlavičke a ja mám chvíľu na iné aktivity v domácnosti. Najväčšou odmenou bolo, keď mi dcérka povedala, že by si najradšej celý život iba čítala. A ja som z toho nadšená. Čítanie lieči, bojuje s depresiou, udržiava mozog v prítomnosti, duša nemá čas žialiť, smútiť, musí sa sústrediť na príbeh. Kto veľa číta, nemôže byť zlý človek. Dostáva odpovede, ktoré jeho myseľ a duša hľadajú. Vedie so spisovateľom vnútorný dialóg. Necíti sa osamelo. Úžasne si rozvíja empatiu, vie sa vžiť do životných situácií iných ľudí. Och, o tom by sa dalo toľko rozprávať!"

"Nič lepšie ako čítať si knižky s deťmi nepoznám. Je to rituál, je to niečo, čo sa pravidelne opakuje, knihy sú ako náruč mamy a ostane to v nich celý život. Aj v mojom srdci to zostalo a dodnes si s láskou spomínam na chvíle, keď mi moja mama nahlas čítala Čenkovej deti. Pamätám si, že vonku už bola tma, zasvietili sme si v hrejivej obývačke, sadli si na pohovku a tie chvíle boli iba o nás dvoch. Mala som mamu celú pre seba, sústredenú v prítomnosti. A to je dnes mimoriadne dôležité, pretože pozornosť rodiča sa stráca v mobile, snaží sa vypnúť na sociálnych sieťach a dieťa často nedostane ani ten maličký pohľad do očí. Chýba im to. Knihy sú most, ktorý spája naše duše. Doprajte sebe aj deťom ten nádherný zážitok!"

„Pri výbere kníh z môjho pohľadu je dôležitá dĺžka textu dotvorená peknými ilustráciami. Vždy záleží od veku čitateľa. Ak chcete o knižke s dieťaťom diskutovať a popisovať s ním obrázky, vyberajte pre neho pútavé. Tieto sú vhodné pre malé detičky, ktoré nevedia ešte čítať. Avšak myslite na to, že čítaním deťom rozširujete slovnú zásobu, preto by vo vašej knižnici nemali chýbať knižky s dlhšími textami, aby si dieťa slovíčka osvojovalo a učilo sa sústrediť sa,“ tvrdí Natália Dujničová, autorka detskej knihy Dobrodružstvá chumáčika Perka.

„Čo sa kupovania kníh týka, všimla som si, že knihy pre deti kupuje skôr staršia generácia – staré mamy, ktoré sa snažia, aby dnešná generácia vyrastala na knihách rovnako ako ony. Preto je dôležité, aby deti čítanie „odkukali“ aj od nás, rodičov. Namiesto mobilu vezmime do ruky radšej aj my knihu a listujme si v nej. Deti to od nás odpozerajú a knihy budú brať ako prirodzenú súčasť ich života,“ dodáva autorka.

„Moje deti ešte samy nečítajú, o to viac si spoločné čítanie kníh užívame spolu. Odmalička máme zvyk, že si pred spaním ľahneme do postele a čítam im. Ak sa aj stane, že ideme spať neskôr a ja som unavená, deti mi pripomenú, že ešte treba prečítať rozprávku. A vtedy si uvedomím, že to má svoj význam. Výber rozprávky je vždy na nich a samozrejme, každý chce prečítať inú, tak čítame väčšinou dve,“ hovorí Dujničová.