Kanisterapia ako liek: Keď psi liečia dušu aj telo
1. 2. 2014, 12:00

Zdroj: archív M. M
Martina Michalková (25) zo Žiliny zasvätila svoj život psom aj preto, aby mohla pomáhať ľuďom, ktorí to potrebujú.
Ku kanisterapii Martinu a jej priateľov priviedli ich psíky, láska k nim a k ľuďom. „Keď sme zistili, že sa prostredníctvom psov dá pomáhať, neváhali sme,“ hovorí na úvod. A tak sa začal krásny, ale nie vždy ľahký kolobeh. „Stretávali sme sa s názormi, že pes by nemal ísť do zariadení. Aj preto boli spočiatku aktivity viac vonku, dnes sú však už naše psíky priamou súčasťou vnútorných priestorov, napríklad aj nemocníc, bez akýchkoľvek problémov,“ hovorí spokojne.
Pomáhať druhým je prirodzené
„Bez pomoci iným si nevieme predstaviť náš život. Nie je to nič, čo by sme robili nasilu, práve naopak, prichádza to z nášho vnútra. Napĺňa nás to a cítime v tom veľkú nádej,“ hovorí mladá žena, ktorá svoju činnosť začala už v roku 2005. Nezisková organizácia Zmysel života vznikla o päť rokov neskôr. Kanisterapia bola dovtedy niečo, o čom sa dalo dozvedieť iba z kníh a časopisov. „Začali sme od nuly. Nikto nám nepomáhal, boli sme na to sami. Dnes už vieme, že je to to najlepšie, čo sme mohli urobiť,“ teší sa.
Zdroj: archív Zmysel života
Vzťah medzi psíkom a človekom sa vytvorí
Kanisterapia ako liek
Funguje to na princípe priameho kontaktu človeka, či už je hendikepovaný alebo zdravý, so psíkom. Veľkú rolu tu zohráva vzťah, ktorý sa zväčša vytvorí veľmi rýchlo. „Zvieratá reagujú nenásilne, prirodzene a nielen pre hendikepovaného človeka sú veľkou motiváciou. Dávajú mu lásku, pocit pochopenia a napríklad ľuďom, ktorí sú odkázaní na lôžko, dávajú kus vonkajšieho sveta. Vďaka psom mnohé činnosti zvládajú ľudia s hendikepom ľahšie.“
Neuveriteľné puto
Príbehov, osudov aj skúseností má zo svojej praxe veľa. „Nedá mi nespomenúť spoločnú cestu životom, ktorú sme absolvovali s jednou rodinou. Týka sa jedného pána, ktorý následkom pádu zo stromu dostal krvácanie do mozgu a po niekoľkých mesiacoch sa úplne prestal pohybovať.“ Za pomoci psíkov s ním polohovali, rozvíjali jemnú a hrubú motoriku, relaxovali, vykonávali bazálnu stimuláciu a spájali kanisterapiu spoločne s hydroterapiou. Po roku sa však i napriek veľkému úsiliu dostal do nemocnice, z ktorej sa už nevrátil. „Kerinka bola jeho pes. Mali medzi sebou vytvorené neuveriteľné puto,“ hovorí Martina. Úžasná Kerinka pánovi napriek smutnému koncu neuveriteľne pomohla.
Zdroj: archív M. M
ilustračná fotografia
Práca ako poslanie
„Toto poslanie je naozaj zmysel života. Napĺňa ma po každej stránke. Kanisterapa má v mojom živote nezastupiteľné miesto a pokiaľ sa bude dať, budeme ňou pomáhať, ako vieme. Každý človek by si mal v živote, aby mohol byť šťastný, nájsť niečo, čo ho bude napĺňať. Sú jednoducho poslania, ale aj povolania, ktoré musíme robiť so srdcom. Inak by ich vykonávanie nemalo zmysel,“ zakončuje Martina.
Zdroj: archív Zmysel života
Milovníčka psov Martina
Milovníčka psov Martina
- od roku 2004 vlastní chovateľskú stanicu Zmysel života
- v roku 2010 vzniká rovnomenná neziskovka
- aktivitám, terapii a vzdelávaniu so psami sa aktívne venuje od roku 2006