Keď išli na svadobnú cestu, svokra mala slzy v očiach: Povedala niečo, čo neveste VYRAZILO DYCH

Svokry sú v živote našich manželov nenahraditeľné. Veď ony ich porodili, vychovali a aj vďaka nim sú dnes naši muži takí, akí sú. Ale svokry môžu byť občas aj prekliatím, najmä ak sa chcú za každú cenu votrieť do manželstva a stať sa súčasťou vzťahu ako rovnocenné tretie osoby. Naše čitateľky sa podelili o svoje bizarné príbehy. S čím všetkým ich mužove mamičky (ne)príjemne prekvapili a vyviedli z miery?

"Keď sme sa raz v trojici vracali domov, kráčala som po manželovej ľavici, držala som ho za ruku. Zrazu mi pohľad zablúdil doprava a všimla som si, že z druhej strany ho za rameno drží svokra. Tak som ho rýchlo pustila a išla som radšej sama. Neskôr som si s hrôzou prezerala naše svadobné fotky a zbadala som, že... Aj tam stála svokra uprostred a držala môjho ženícha ZA RUKU! A to takmer na každom zábere. Dokonca som v jej očiach jasne videla slzy smútku! Viac mi nebolo treba."

Jana

"Po svadbe, keď sme sa lúčili a vyrážali na svadobnú cestu, nám svokra doslova vyrazila dych. So slzami v očiach nás prosila, aby sme na ňu občas mysleli. Nemohla som si pomôcť a rovno som sa jej spýtala, či by chcela, aby sme na ňu mysleli PRED, PO, alebo POČAS?"

Lenka

"Občas mám pocit, že môj vzťah so svokrou bol jeden nekonečný zlý sen. Do všetkého pchala nos, podľa nej som všetko robila zle. Kritizovala ma aj za to, že som si svoje dieťa brala v noci k sebe do postele. Hlavne, že ona vždy spala v posteli so svojím psom, to bolo v poriadku! Nikdy jej neodpustím, že nám s mužom zničila manželstvo a moje dieťa musí vyrastať bez otca."

Dominika

"V našom živote je môj muž dokonalosť sama, zato ja robím zásadne všetko zle. Nedávno mi svokra vyčítala, že jej milovaný synček každý deň nezavolá. Samozrejme, na vine som ja! Vraj je to moja zodpovednosť, aby som sa ho pravidelne pýtala, AKO SA MÁ TVOJA MAMIČKA? On by sa mal následne rýchlo spamätať a hneď vytáčať jej číslo. Čo sa toho týka, táto veta v našej domácnosti odznieva často, ale len počas hádok..."

Eva

"Keď boli deti maličké a stretli sme sa s ich starou mamou, vždy som im preventívne obliekla trikrát toľko oblečenia, ako bežne nosili. Napriek tomu som sa vždy dočkala otázky: "Neprechladnú?" Nakoniec som to vzdala a už som len flegmaticky odsekla: "Ale áno, práve teraz na ne útočí vírus!" Po tejto vete sa vzduch v miestnosti tak ochladil, až som sa zľakla, že mi tie deti naozaj prechladnú."

Iveta