Keď mala 13, očarili ju babkine výtvory: Odpadnete, keď zistíte, čomu sa mladá dievčina venuje

Háčkuje, vyšíva, ale aj pekne píše. Šikovná tínedžerka sa rada púšťa do nových vecí a dnes si svoje hračky už sama navrhuje. Keď mala 13 rokov, zapáčili sa jej babičkine háčkované zvončeky na vianočný stromček, a tak sa dostala k prvým lekciám háčkovania. Aj keď prvé výtvory nestáli za veľa, neodradilo ju to, až sa dopracovala k hračkám. „Moja prvá hračka bola veľký hnedý zajac a všetci boli na mňa veľmi pyšní. Keď sa však z času na čas na jeho fotku pozriem, fakt netuším, čo sa na ňom ostatným tak páčilo,“ smeje sa sebakriticky Katka. Ale hneď dodáva: „Na trinásťročné dieťa to bol zase bravúrny výkon. Ale až po čase výzor mojich hračiek konečne zodpovedal ich názvu.“

Svoje výrobky háčkovala s takou vášňou, že sa začali kopiť. Rodina možno aj potajme dúfala, že ju to prejde. Ale kdeže! Katka šla dokonca ďalej, začala vymýšľať vlastné návody. „Nie som práve ten typ tínedžerky, ktorá by sa potulovala kade-tade s kamarátkami, takže voľného času mám veľa,“ hovorí. Napriek zručnosti jej pletenie nikdy nešlo a ani vo výtvarnej sa nenašla, hoci v nej na základnej umeleckej škole vynikala. „Stále je veľa vecí, ktoré som ešte nevyskúšala, ale to, čo mi ide, je tiež vyšívanie mužských krojov,“ vysvetľuje, do čoho sa ešte rada púšťa.

Materiál si kupuje zväčša z peňazí, ktoré zarobí na brigádach, ale aj tak jej to niekedy nestačí. Vtedy prídu na rad rodičia, ktorí ju v tom dodnes podporujú. Katka sa navyše rozhodla, že výrobky ponúkne aj záujemcom. Využila, že na základnej škole, kde pracuje jej mama, sa každý rok organizujú detské vianočné trhy. A to bol jej prvý kontakt so zákazníkmi, od ktorých dostala aj spätnú väzbu. „Moje výtvory zožali u detí úspech. Na dračku išli hlavne smajlíkové kľúčenky. Tešil ma pohľad na hlúčik detí, ako si ich navzájom porovnávajú a dohadujú sa, kto si vybral krajšieho. Vtipné bolo aj to, ako sa niektorí u mňa otočili aj trikrát a nakoniec mali viac kľúčeniek než kľúčov,“ usmieva sa Katka. S predajom na sociálnej sieti, ktorý mnohé tvorivé ženy využívajú, nemá skúsenosti a myslí si, že jej ľudia neveria aj preto, že je mladá. Nezazlieva im to, len škoda, že nemá ako zistiť, čo preferujú, čo by mohla zlepšiť a nové vyskúšať. „Dúfam, že keď budem mať o rok tých krásnych osemnásť, pár vecí sa v tomto zmení k lepšiemu.“

„Kto skúšal niečo tvoriť, vie, že je za tým množstvo opravovania, až kým nie sme spokojní. Niekedy sa to opravuje iba raz a niekedy ani desať opráv nestačí,“ vysvetľuje Katka a tvrdí, že napriek tejto škole trpezlivosti je pre ňu háčkovanie relax. „Úprimne, trpezlivosť a pokoj je dnes čoraz väčšia vzácnosť,“ myslí si.

Ak je však niečo, čo ju neteší, tak sú to reakcie niektorých jej rovesníkov. „Keby som bola dospelá, mala svoje deti a háčkovala pre ne, bolo by to v poriadku. Lenže ja som tínedžerka, ktorá si skôr vyberie háčkovanie než chodenie s vrstovníkmi po akciách, oslavách, kávičkách... Mňa to jednoducho neláka,“ vysvetľuje Katka, s čím sa pasuje. Inakosť, vyčnievanie v kolektíve nikdy neboli ľahké. A hoci niektorí žiaci jej hračky aj zosmiešňujú, nájdu sa mnohí, ktorým sa páčia. Aj preto si Katka dokáže udržať nadhľad a dať im jasne najavo, že svoje výrobky má rada, sú produktom jej fantázie a je za tým veľa roboty. „Je jednoduché niečo zhodiť posmeškami, ale čo také dokázali tí, čo to robia? Radšej si vyberiem byť sama sebou a na nikoho sa nehrať, než sa neustále prispôsobovať väčšine,“ dodáva na záver odvážne dievča, ktoré si ide za svojím.