Keď mala jej dcérka rok, začalo jej niečo chýbať: Neuveríte, čo vymyslela! Budete len pozerať

Umelkyňa bez papiera

Andrea

-Je introvertka a má rada svoj priestor a pokoj.
- Zbožňuje čaj z nazbieranej materinej dúšky.
- Nepotrpí si na pochvalu.

Už na prvej fotografii z detstva drží v ruke ceruzku a počas základnej školy začala chodiť do ZUŠ a neskôr na strednú umeleckú školu. Skúsila študovať estetiku na vysokej škole, no nebavilo ju to, a tak po prvom roku štúdium ukončila. Nastúpila do práce, ktorá s jej záujmami nemala nič spoločné, a farebný svet na pár rokov ustúpil do úzadia. 

Niečo jej chýbalo

Keď mala jej dcérka vyše roka, začalo jej niečo chýbať. „Presne pred troma rokmi som len tak na gauči urobila prvé vianočné ozdoby. Poprosila som otca, aby narezal z orechového konára zopár koliesok. Pokreslila som ich vianočným motívom, pochválila sa na Facebooku a vtedy som dostala prvé objednávky,“ spomína. Po tomto úspechu skúsila z dreva vyrobiť náušnice a prívesky, maľovať na textil, na šálky a tiež na plátno. Jej výtvory nájdete na facebookovej stránke Matata.

Pomohla jej joga

„Ťahanie štetcom sa stalo pre mňa relaxom a malým únikom pred kolotočom povinností, ktoré má žena na materskej.“ S jej úprimnými slovami sa stotožňujú mnohé mamy. „Chcela som byť najlepšou mamou, ženou aj gazdinkou a chcela som maľovať. Myslím si, že ma dobehol syndróm vyhorenia. Mala som pocit, že nič nerobím na 100 %, nestíhala som všetko tak, ako by som chcela.“ Navyše jej zomrela babička, s čím sa nevedela zmieriť. V tom období natrafila na jogu. Najskôr to bolo len cvičenie, neskôr sa začala zaujímať o jej filozofiu. „Našla som svoju vnútornú rovnováhu a harmóniu. Človek musí žiť v prítomnosti a nemyslieť na katastrofy, ktoré sa pravdepodobne nikdy nestanú.“

Anjeli majú veľkú silu

Najviac ju však pohltilo maľovanie anjelov a slovenských ľudových vzorov, ktorými sa inšpiruje. Tie najčastejšie maľuje na hrnčeky. „Dnes ťažko nájsť slovenský motív. V obchodoch vidím veci s nápisom Milujem Slovensko alebo Hrdý Slovák a pri tom je poľský, škandinávsky či moravský vzor. To ma hnevá,“ opisuje. Anjelov maľuje na plátno akrylovými farbami a do každého dáva kus seba. „Verím, že majú v sebe veľkú silu a každý má svoje posolstvo. Viem tiež, že naozaj existujú. Keď sa s nejakým lúčim, poprosím ho, aby bol dobrým strážcom, a vtedy viem, že bude. Mojou múzou je moja babička, viem, že teraz je anjelom a že pri každom zrode nového namaľovaného anjela stojí pri mne,“ uzatvára s pokorou.

Tvorí dušou a srdcom

Podporu cíti najmä od rodičov, dcérky a priateľa, ktorý mal byť už manželom, no korona aj u nich zaúradovala. Andrejka sa veľmi stotožnila s výrokom svojej mamy, že je umelcom bez papiera, ale s dušou a so srdcom. „Maľujem dušou a srdcom, nepotrebujem na to papier.“ Šikovné žieňa priznáva, že niekedy prichádzajú dni, keď má toho dosť a chcela by ,normálne‘ pracovať. „Ale potom príde spätná väzba od niekoho, kto bol spokojný a kto mi želá samé krásne veci. Vtedy viem, že to má zmysel.“