Keď som si bral manželku, netušil som, ako mi bude prekážať jedna vec. Vadí mi manželkin vzťah s mamou. Keďže býva neďaleko, tak sú každý deň spolu.

Máme 2-ročného syna, žena je na materskej a väčšinu času trávi u nej. Keď je smutná, veselá, nahnevaná, volá mame. Potrebuje sa posťažovať (aj na mňa), volá mame.

Vravím jej, že som tu ja a mala by sa s problémami obracať najprv na mňa, ale ona s tým nesúhlasí. Tvrdí, že nikto jej viac nerozumie ako ona. Som na druhej koľaji a mám pocit, že nikdy nevytvoríme rodinu.

Mišo

Žena uteká za matkou.
Žena uteká za matkou.
Zdroj: Shutterstock

Odpovedá Mgr. Sylvia Dančiaková:

Vy už ste rodina! Ste manželia a máte dieťa. Už len si to uvedomiť a prijať. Obaja. Ste partneri – v dobrom i v zlom – priatelia, milenci, rodičia. Prioritná je vaša spoločná nová rodinka. Je to váš spoločný projekt.

Hovorte s manželkou, komunikujte, dajte jej priestor dôverovať vám a spoľahnúť sa na vašu silu – nehovorte jej, čo by ona mala robiť, povedzte jej ako sa cítite vy – hovorte o sebe, čo robíte, aké sú vaše predstavy, túžby, strach.

Venujte jej svoju pozornosť i lásku. Ponúkajte bezpečie. Pravdepodobne je len neistejšia. S manželským poradcom by ste to hádam tiež nepokazili.

Keď sa Mišo ženil, ešte netušil, čo ho čaká.
Keď sa Mišo ženil, ešte netušil, čo ho čaká.
Zdroj: Shutterstock