Aké ste boli dieťa?
Premotivované. No nikdy som nebol prototyp takého „živého“ dieťaťa, ako bol aj môj o šesť rokov mladší brat. Bol som skôr super poslušný. Ale aj ctižiadostivý. Ja som hádam robil úplne všetko. Hral som 12 rokov na klavíri, recitoval som, robil zemepisnú, matematickú i fyzikálnu olympiádu! Neviem, kde som na to bral. Podľa mňa som tým vyčerpal všetky svoje možnosti. (smiech) V puberte som sa zameral už len na herectvo.
Čo na to vaši?
Mama to najskôr ľutovala. Mal som samé jednotky, vraj som mohol ísť na gymnázium. Ja som sa rozhodol že pôjdem umeleckou cestou. Od 14 som chodil na súkromné konzervatórium do Topoľčian. Do Bratislavy by ma takého mladého nepustila. A od 17 som už bol presvedčený, že budem iba hercom. Podarilo sa.
Po kom sú tie herecké gény?
Stará mama bola ochotnícka herečka a vedela krásne spievať. Môžem povedať, že talent som zdedil po nej, vkus a zmysel pre humor po mame.
Aj ste boli kolektívny zabávač?
Najskôr v takom úzkom kruhu kamarátov. Potom to začalo. Števo povedz niečo, ty si vtipný. Povedz ten vtip, čo si hovoril včera... Keď sa to roznieslo, po prvotnom kŕči som sa v tom začal dobre cítiť. Hoci som dosť hanblivý. No robí mi dobre, keď niekoho rozosmejem. Chcem ho rozosmiať zas a zas. Vtedy sa tá moja exhibícia prejaví.
Stáva sa vám, že niekdy trafíte aj mimo?
Hej, ale v divadle ma naučili, že sa netreba báť byť trápny. Aj keď, na javisku je to normálne jedna malá smrť, keď sa nikto nezasmeje. Lenže, humor sa nedá nijako vypočítať.
V seriáli je Števo pre Evelyn najlepší kamoš, ale aj kamoška. Aký vzťah máte ku ženám vy?
Veľmi pozitívny. Bol som vychovaný najmä mamou. Je to pre mňa najdôležitejší človek. Nehanbím sa za to, ani to neskrývam. Nadovšetko ju mám rád. Vytvorila mi užasne detstvo! Doteraz máme vynikajúci vzťah. Mama ma naučila aj takému prirodzenému džentlmenstvu. Taký mamičkin maznáčik je už potom predurčený na to, že si celý život uchováva pozitívny vzťah a úctu k ženám. Mám veľmi rád ich spoločnosť.
