Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Kone nie sú iba na jazdenie! Daniela Tejkalová objavila ich úžasnú silu: Sú to skvelí učitelia

Kone nie sú iba na jazdenie! Daniela Tejkalová objavila ich úžasnú silu: Sú to skvelí učitelia

Zdroj: archív Daniely Tejkalovej

Reklama
Soňa Andrisíková

Soňa Andrisíková

redaktorka týždenníka Nový Čas pre ženy

Daniela Tejkalová (49) z Limbachu pracuje s koňmi v oblasti, ktorá je u nás pomerne nová a nazýva sa osobný rozvoj a vzdelávanie s asistenciou koní. Vraví, že kone nie sú len krásne a rýchle, ale sú aj skvelí učitelia a liečitelia, len im to musíme umožniť a načúvať im.

Daniela si pôvodne koňa kúpila len pre seba. Bol to jej veľký detský sen. „Ako dieťa som s koňmi trávila veľa času. Mali sme drevenicu v Ždiari a cez leto sme so sestrou pomáhali gazdom zvážať seno a za odmenu sme sa mohli samy s koňmi túlať lúkami. Boli to krásne časy. Cez rok som zase trávila všetky víkendy v jazdeckom klube ako členka voltížneho oddielu.“ Daniela spomína, že po pár rokoch musela z klubu odísť a kone pod Tatrami vystriedali traktory. „Ďalších takmer 30 rokov som kone poriadne nevidela. Venovala som sa iným koníčkom a hlavne rodine, zdraviu a práci, no po štyridsiatke prišiel zlom a čas na poriadnu zmenu.“

Starala sa o druhých

Jej rozhodnutie bolo konečne urobiť niečo aj pre seba, pretože roky predtým boli pre ňu dosť náročné. „Veľa energie som minula na starostlivosť o chorých členov rodiny, pomáhala som partnerovi, ktorý sa liečil z rakoviny, a neskôr milovanému otcovi, ktorý rakovine podľahol. Mala som len 24 rokov a tú stratu som niesla veľmi ťažko,“ hovorí o neľahkých časoch. Pár rokov po smrti jej otca diagnostikovali rakovinu aj mame, ktorá však liečbu zvládla, a Danielin život nabral nové obrátky. „Mala som prácu, ktorá ma bavila a vďaka ktorej som si mohla veľa dopriať, cestovať aj skúmať všeličo zaujímavé. Pôvodne som vyštudovala dejiny filozofie a psychológia ma vždy lákala, tak som sa zamestnala v oblasti prieskumu trhu a v marketingu, kde som roky skúmala potreby a motivácie ľudí, aby firmy mohli rásť a ľudia sa mali lepšie,“ spomína.

Prišlo totálne vyhorenie

Po narodení dieťaťa a po 13 rokoch agentúrneho a korporačného života začala Daniela vidieť všetko inak a totálne pracovne vyhorela. „Bolo to v čase, keď sa mojej mame zhoršil zdravotný stav a napokon po mesiacoch liečby podľahla rakovine aj ona. Bolo to emočne vypäté obdobie a ja som potrebovala niečo, čo dá môjmu životu nový zmysel.“ Hoci mala vlastnú rodinu a dobré zázemie aj nové projekty, vraví, že v tom čase potrebovala najmä pracovnú zmenu. Absolvovala viacero kurzov osobného rozvoja a získala aj certifikáciu transformačnej koučky (Bussiness Coaching Collage) a neskôr aj asistentky hipoterapeuta (Slovenská hipoterapeutická asociácia). „S vidinou nového života som dala v práci výpoveď, otvorila som ,Bazoš‘ a kúpila som si koňa,“ hovorí s nadšením.

Realita bola úplne iná

Daniela vraví, že do kobylky Niny sa zamilovala na prvý pohľad. „Postavila som jej ohradu za domom, pribrala som ešte jedného koníka, aby nebola sama, a s romantickou predstavou vetra vo vlasoch som sa pustila do farmárčenia.“ Ale podľa jej slov bola realita napokon úplne iná. „Netušila som, čo všetko vlastníctvo koňa znamená, koľko ma to bude stáť peňazí aj energie a že ma kone aj ,dokopú‘ k ešte hlbšej práci na sebe a napokon aj k práci s nimi pre iných,“ vraví po rokoch práce s koňmi. Lenže s touto jednou zmenou sa zmenilo úplne všetko. Sen s koňmi si síce splnila, ale doma sa jej všetko začalo rúcať a napokon zostala na dieťa i farmu sama. „Čas strávený s mojou kobylkou mi však dával veľmi veľa. Aby som porozumela, čím to je, odskočila som si na kurzy aj do zahraničia pre potrebné informácie aj vedecké dôkazy,“ spomína na svoje zanietenie.

Prečo dokážu uzdravovať

Podľa jej slov sa jej práve tam potvrdilo, že kone dokážu pomáhať nielen ľuďom s hendikepom, ale aj bežným ľuďom, a dozvedela sa, prečo a ako na to. „V praxi som si overila, že mi moja Ninka pomáha nielen relaxovať a posilňovať telo, ale aj spracovať zármutok zo smrti rodičov, vyhorenie v práci, rozchody s partnermi a životné omyly. Zároveň ma naučila fungovať lepšie aj s deťmi. Vďaka jej autentickým reakciám a pochopeniu súvislostí som začala lepšie pracovať s vlastnými pocitmi a uvedomovať si to, čo naozaj potrebujem a chcem, a zároveň zostať rovnako vnímavá k okoliu. Jednoducho povedané, ukázala mi, čo je to ,žiť prítomným okamihom‘, a to celou svojou 500-kilovou váhou!“ smeje sa Daniela.

Kde sú kone, tam sú deti

Daniela vraví, že keď sa niekde objavia kone, objavia sa tam, samozrejme, aj deti. Spočiatku si však netrúfala niečo robiť, bola pri koňoch stále začiatočník. Ale ako sama spomína, mala šťastie, pretože pri sebe mala skúseného koniara a trénera Martina, ktorý to s deťmi i koňmi vedel výborne. „A tak sme začali organizovať farmárske krúžky a letné tábory. Naším zámerom nebolo učiť deti jazdiť, ale ukázať im život s koňmi a všetko, čo k tomu patrí. Vrá- tane farmárskych prác, sebaovládania, trpezlivosti a vnímania potrieb koní. Pracovali sme spolu 5 rokov a záujem neustále rástol. Potom však Martin vážne ochorel, moja kobylka mala tiež zdravotné problémy a museli sme zmeniť miesto. Do toho prišla korona a ďalšie zmeny...“

Dostanú vás do rovnováhy

Ale to ju neodradilo, pretože vie, ako veľa múdrosti sa skrýva v živote koní. „Môžeme sa od nich naučiť, ako žiť v súlade s okolím a hlavne sami so sebou. To je aj hlavná podstata liečivej energie koní a klasickej hipoterapie – pomáha ľuďom dostať sa do zdravej rovnováhy, duševnej aj telesnej,“ vysvetľuje. Aby sa ľudia dozvedeli, že kone nie sú len na jazdenie či hladkanie, iniciovala založenie OZ Čarovné kone a spolu s kamarátkou koniarkou, koučkou a psychologičkou Hankou Šiškovou napísali aj rovnomennú knihu. Aktuálne pripravujú rôzne spoločné rozvojové aktivity s koňmi.

Zdieľať

Na konskej vlne

Daniela vraví, že už teraz z praxe vidí, že to má zmysel, a dostáva krásne ohlasy. Nerobí to však často a nie veľa, pretože chce, aby to bavilo ju aj kone a boli tak skutočnými partnermi. „Preto to nie je žiaden ,rýchly biznis‘. Kým nájdem ideálny spôsob a správne zázemie, tak som sa nedávno zamestnala v kaviarni, aby som uživila seba, dieťa i koňa, a rozvojovým aktivitám s koňmi a združeniu venujem už len voľný čas. Podporujú ma moji priatelia a hlavne kolegovia zo združenia, ktorí sú na rovnakej konskej vlne, a, samozrejme, kone, s ktorými som v častom kontakte,“ dodáva na záver.

Vyberáme pre vás niečo PLUS

Autor článku

Soňa Andrisíková

redaktorka týždenníka Nový Čas pre ženy

Ako študentka som sa vždy tešila na nové vydanie Nového Času pre ženy a jeho pestrý obsah. Dnes mám to šťastie, že ho spolu s mojimi kolegyňami tvorím pre vás aj ja a veľmi ma to baví. Rada prinášam v jednotlivých rubrikách nové informácie, zaujímavé postrehy, i moje vlastné myšlienky. Okrem domácnosti, vzťahov, zdravia, ezoteriky či hlavnej témy, píšem aj skutočné príbehy, ktoré sa stali mojou srdcovkou. Keď som začala spracovávať príbehy, ktoré vytvoril sám život, prišla tá najväčšia radosť z práce v časopise. Rada dostávam do povedomia osudy žien, ktoré nemajú v živote na ružiach ustlané a napriek tomu sa nevzdali. Rovnako obľubujem také, v ktorých sa ženy inšpirujú navzájom. Vďaka nim i ja sama napredujem.