Kvôli svokre zvažovala rozchod: Keď jej tesne pred svadbou položila TÚ otázku, triasli sa jej kolená

Katarína Bohumel Šotiková, Prešov

Písal sa rok 2009, keď som sa zoznámila s manželom. Občas sme u mňa unavení po práci zaspali v objatí, no nikdy neostal do rána a vždy sa hlásil mame, kde je a čo robí. Robila som si srandu, že je jej maznáčik. Keď som sa s ňou prvý raz stretla, pôsobila prísne a neprístupne. Zľakla som sa, čo ma čaká, a zvažovala rozchod. No prvý dojem klamal, a to kontrolovanie mi vysvetlila. V rodine majú troch vodičov z povolania a vždy sa o nich bála.

Keď sme sa po čase rozhodli vziať, svokra sa ma rázne opýtala, či mám jej syna naozaj rada a uvedomujem si, že je to na celý život. Tak ako vtedy pred ňou som sa potom netriasla ani pred farárom, keď som hovorila ÁNO. Tesne pred svadbou som v 3. mesiaci potratila. Bola tu pre mňa. Sama si tým kedysi prešla, a to nás zblížilo ešte viac. Po dvoch ďalších potratoch a vyše piatich rokoch som porodila vytúženú Natálku. Po celý čas pri mne svokra stála a verila, že sa to podarí. A to sa mi na nej ráta. Málokedy ju počujem sťažovať sa. Verí, že stačí myslieť pozitívne a všetko, čo má prísť, príde. Veľmi mi pomáha a už neraz som u nej našla oporu a pochopenie. S čistým svedomím môžem povedať, že je ako moja druhá mama.