Láska k slovenskej kultúre: Akú múdrosť prezradila Simone Frantovej babička Darina Laščiaková?

Prezraďte na úvod, čím ste chceli byť ako dieťa? Túžili ste byť na obraze?
– Nie, práca v televízii nebola mojím detským snom. Nikdy som vlastne netúžila po konkrétnom povolaní, aj keď asi najbližší mi bol spev. Chodila som na muzikálové gymnázium, no nakoniec som sa rozhodla ísť študovať masmediálnu komunikáciu a marketing. Vždy ma bavilo písať či už slohy na strednej škole, alebo rôzne príbehy a básne len tak pre seba. Na vysokej škole som však počas mediálnej praxe zistila, že ma kamera láka, a tak som verila, že sa pred ňu raz naozaj postavím. V televíznom prostredí sa pohybujem už desať rokov a môžem povedať, že práca je zároveň mojím koníčkom.

Ste vnučka legendárnej speváčky ľudových piesní Dariny Laščiakovej. To ona vo vás vybudovala lásku k umeniu?
– Áno, vždy bola mojím veľkým vzorom. Prihlásila ma do detského folklórneho súboru Čečinka, kde som spievala osem rokov, občas som s ňou vystupovala na koncertoch a spoločne sme spievali dvojhlasne trávnice. Stará mama popri speváckej kariére pracovala ako redaktorka v Slovenskom rozhlase a jej relácie o ľudovej hudbe a kultúre mali veľký úspech. Takže lásku k umeniu vo mne budovala aj v tomto smere a som hrdá, že môžem aspoň z malej časti pokračovať v jej práci, ktorá zanechala v kultúrnom prostredí výraznú stopu.

A keď sa povie slovenská kultúra, čo sa vám v mysli vybaví ako prvé?
– Ako prvé určite folklór. Keďže som k nemu bola vedená odmalička, navždy bude mať miesto v mojom srdci. O to väčšiu radosť mám, keď vďaka svojej práci občas môžem ukázať výnimočnosť a hodnotu našich tradícií. Ľudová kultúra skrýva množstvo krás a nie sú to len piesne či tanec, ale aj výtvarné umenie, ku ktorému mám blízko.

Prešla by som k práci, pretože televízia TA3 spustila nový dokumentárny cyklus Tajomstvá Slovenska. Čo zaujímavé priniesol a ešte prinesie?
– Teším sa, že popri spoznávaní krás Česka prišiel takýto projekt, ktorý je prezentáciou našej krajiny. Zatiaľ sme nakrúcali na Liptove a druhú časť vo Vysokých Tatrách. Tento rok máme v pláne navštíviť všetky regióny a ukázať divákom zaujímavé miesta, o ktorých možno doteraz ani nevedeli.

Aký ste pracovný tím? Spolupracuje sa vám dobre?
– Je veľmi dôležité, aby sme boli zohratí, pretože to, ako je tím zohratý, je zrkadlom kvality celého dokumentu. Mám šťastie, že ma na cestách sprevádzajú šikovní kameramani Tomáš Galambos a Ivan Popelár, ktorí do toho vkladajú kreativitu a nápady. Nakrúcanie často býva náročné. Celé dni sa presúvame z miesta na miesto a máme minútovník, ktorého sa držíme. Napriek tomu, že večer prichádzame unavení do hotela a na druhý deň nás opäť čaká nabitý program, práca nám robí radosť. Veľa sa spolu nasmejeme a to je dôležité, pretože bez dobrej atmosféry by to nefungovalo.

Tí, ktorí už videli prvý diel, vedia, že ste aj varili, a to konkrétne liptovské droby. Máte nejakých favoritov z tradičnej slovenskej kuchyne, čo rada varíte?
– Priznám sa, že liptovské droby som ochutnala prvýkrát. Keď sa povie slovenská kuchyňa, takmer každý si predstaví bryndzové halušky alebo pirohy. Preto som sa potešila, že ľuďom ukážeme aj takúto menej známu pochúťku. Rada varím, ale na tradičné jedlá chodievam skôr k mamine. Doma si varím len také rýchlovky, pretože popri práci toho viac nestíham. Keď však mám trošku viac času, radšej upečiem nejaký koláč alebo tortu. Vymýšľam si vlastné recepty a vždy sa pri tom príjemne odreagujem.

A čo počasie? To si človek nevyberá. Stalo sa vám, že ste niekde točili a počasie sa zrazu úplne zmenilo a nabúralo vaše plány?
– Počasie môže skutočne zmeniť plány a nedá sa s ním dohodnúť. Zatiaľ posledné nakrúcanie vo Vysokých Tatrách toho bolo príkladom. Počas troch dní sme zažili slnko, dážď, krúpy, dúhu, sneženie aj víchricu. A to všetko sa vystriedalo počas hodiny. Takže sme operatívne prispôsobovali program a museli sme improvizovať. To sú však Tatry – krásne, čarovné a prekvapivé.

Áno, aj podtitul relácie znie Slovensko blízke a prekvapivé. Prezraďte, okrem počasia vás naozaj niečím prekvapilo?
– Prekvapili ma najmä zážitky, ktoré si z každého nakrúcania odnášame domov. Vyskúšala som si napríklad prácu tatranských nosičov, ktorí z Popradského plesa vynášajú tovar s úsmevom a odhodlaním na Téryho chatu. Zobrali ma medzi seba a rýchlo som zistila, aké náročné je šliapať s niekoľkými desiatkami kíl na chrbte. Niesla som iba 25, zatiaľ čo oni aj sto. Bola skutočne fuška robiť popri tom aj rozhovor. Toto „remeslo“ sa zachovalo iba v slovenských horách a chlapci majú môj veľký obdiv aj preto, s akou radosťou k nemu pristupujú.

A sú miesta na Slovensku, kde ste ešte neboli, ale tešíte sa, že ich vďaka Tajomstvám Slovenska navštívite?
– Je veľa miest, kde som ešte nebola alebo cez ktoré som len prechádzala a nevenovala im toľko pozornosti. Najbližšie sa chystáme na Oravu, kde sa narodila moja stará mama a kde ako vysokoškoláčka zbierala ľudové piesne. Pamätám si, ako sme tam počas prázdnin spolu cestovali vlakom a ukazovala mi miesta, kde vyrastala. Preto je mi Orava veľmi blízka a teším sa, že si trošku oživím spomienky a načerpám energiu.

A čo vy a príroda či turistika? Alebo radšej mestské prechádzky po pamiatkach?
– Mám veľmi rada prírodu a asi každý bude so mnou súhlasiť, koľko energie sa v nej dá načerpať. Turistika si však vyžaduje viac času a priznám sa, že nie som až taký veľký nadšenec náročných výstupov. Skôr sa zaraďujem k rekreačnejším turistom. Rada však spoznávam nové miesta. Či už tie prírodné, alebo pamiatky.

Prezraďte teda, ako rada relaxujete po náročnom pracovnom dni?
–Niekedy mi stačí obyčajné ticho a byť chvíľu sama so sebou, ale celkovo mám rada skôr aktívny relax. Idem do posilňovne, na prechádzku alebo plávať. Záleží na ročnom období. V lete chodím behať do lesa, ktorý mám blízko domu. Je to super psychohygiena, človek príde na iné myšlienky. Už sa teším, keď bude vonku teplejšie a bude viac možností, ako si vyplniť voľný čas.

Nedávno bol Medzinárodný deň žien. Máte nejaké ženské vzory?
– Stretávam veľa inšpiratívnych žien a každá má môj obdiv. Niekedy ma inšpirujú svojou prácou, postojom k životu, inokedy napríklad módou. Mojím najväčším vzorom však asi navždy ostane stará mama Darinka Laščiaková, a to vďaka hodnotám, ktorými sa celý život riadi a ku ktorým ma viedla. Často si spomínam napríklad na jej radu, ktorá je dnes čoraz cennejšia. Keď vám človek či už blízky, alebo cudzí nejakým spôsobom ublíži, nevracajte mu to. Ak to chcete urobiť, tak jedine dobrotou. Každý máme svoje starosti a nevieme, čo ten druhý prežíva a prečo tak konal. Úsmev, pochopenie a milé slovo sú tou najsilnejšou zbraňou.

✔ Najobľúbenejšie miesto na Slovensku?
Moje rodné mesto Bratislava. Najlepšie sa cítim doma na svojej terase, kde rada oddychujem a čerpám energiu.

✔ Čo vám na cestách nikdy nesmie chýbať?
Nočný strojček.

✔S kým najradšej trávite voľný čas?
S mamou a so sestrou. Sú to moje najlepšie priateľky, dôverníčky aj kritičky.