Laura vždy počúvala, že je tichá a hanblivá! Keby vedela, o čo ide, mala by INÉ SEBAVEDOMIE

Tieto nálepky, ktoré sa vpísali do mojej duši, že som tichá, plachá, zdržanlivá, ma sprevádzajú po celý život. Počúvala som, aká som zraniteľná, že mi nikto nič nemôže povedať, lebo sa ma to hneď dotkne.

Po celý život som sa snažila skrývať tieto povahové rysy, lebo som ich považovala za niečo, čo druhým prekáža. A, samozrejme, stotožňovala som sa s nimi. Pretože, áno, vždy som mala slzy na krajíčku. Keď si spomeniem na základnú školu, neprešiel deň bez toho, aby som neplakala. Niekedy to bolo sklamanie, inokedy som bola smutná alebo dojatá.

Nezodpovedala som norme. Áno, hudba dokáže zmeniť moju náladu za pár sekúnd – stačí pár prvých nôt. Áno, niekedy rozmýšľam nad tými istými témami celé hodiny a potom chcem byť len sama. Hovorím potichu, lebo si myslím, že to je správna hlasitosť, a nechcem to zmeniť. Dnes už nie. Lebo môj spôsob videnia sveta je iný. To všetko som odhalila postupne, ako som dospievala.

Dnes viem, že potrebujem veľa času pre seba, ale to neznamená, že som samotárka. Mám rada ľudí, ibaže nie tak často a dlho ako iní. Lebo na rozdiel od druhých, mne trvá oveľa dlhšie, kým nazbieram energiu, ktorú som dala ostatným.

Každodenné situácie mi často lezú na nervy. Keď idem do reštaurácie, všímam si aj vzduch, ktorý je v miestnosti, či je čerstvý alebo zatuchnutý, ako sú usporiadané stoly, aké vône sú tam, teplotu stoličky... Všímam si tisícky detailov v miestnosti, ktoré iní nevnímajú. Niekedy, keď vidím niekoho sedieť samého, cítim jeho náladu, a keď je smutný, som smutná aj ja. Ľudia, ktorí sa hnevajú alebo stresujú, počas minúty prenesú na mňa svoju energiu a potom som veľmi unavená. Potrebujem odpočívať.

So všetkým tým som sa borila sama a bez pomoci, kým som nenarazila na slovo hypersenzitivita – čo znamená vysoká citlivosť. Odvtedy hltám všetko o tejto téme. Všetko, čo sa týka veľmi citlivých ľudí, sedelo aj na mňa. Konečne mi to začalo dávať zmysel a našla som si aj psychologičku, ktorá ma naučila mať sa rada.

Pochopila som, že ak som dlhšie vystavená silným podnetom, či už ide o zvuk, zrak alebo aj nálady ľudí, ochromí ma to a musím utiecť do ticha. Môj mozog je neustále prestimulovaný, lebo moje zmysly sú vždy akoby na sto percent otvorené. 

Keď som si uvedomila, aký je môj problém, prišla som na to, že som sa vždy sústredila len na negatíva tohto javu, a tak som nikdy neocenila, že citlivosť môže byť aj darom. Dnes sa učím spoľahnúť na svoje pocity, volám to aj intuícia a vysoká citlivosť sa zrazu stáva silou, nie slabosťou. Lebo moja empatia je teraz najväčší spojenec. Viem rýchlo odhaliť nespravodlivosť, moja intuícia mi často ukazuje, čo treba urobiť, aby sa vytvorila harmónia. Dnes sa nanovo hľadám a uvedomujem si, že som oveľa viac ako to, čo som si celý život o sebe myslela.