Lekári im nedávali šancu a oni sa zázračne uzdravili: Pomohli im ANJELI? Budete mať zimomriavky

Radí  Hajnalka  Szücsová,  astrologička  a terapeutka

Dá sa vyliečiť silou myšlienky alebo láskou?
Iba samotnou silou lásky a pozitívnym myslením sa vyliečiť nedá. Neexistuje choré telo a zdravá duša, ako neexistuje chorá duša a zdravé telo. Všetko so všetkým súvisí. Staré príslovie hovorí: „Ak je žiak pripravený, tak učiteľ sa nájde.“ Kto sa chce vyliečiť, tak cesta k uzdraveniu sa nájde.

Ako naštartovať liečivý proces vlastného tela?
V prvom rade treba hľadať príčinu. Tých príčin môže byť neúrekom. Niekto ochorie z ľútosti, niekto z hnevu a niekto chce len pozornosť. Po zistení príčiny treba popracovať na jej odstránení, následne si upraviť stravu, a ak treba, doplniť bylinky. Dobre urobí aj pobyt a pohyb na čerstvom vzduchu.

Dajme tomu, že prognózy lekárov nie sú dobré. Čo môžem sama spraviť pre to, aby som sa vyliečila?
Pri chorobe je dôležité vedieť ju prijať. Postaviť sa k nej čelom a priznať si svoj podiel viny. Za chorobu totiž nie je zodpovedný štát, zdravotníctvo alebo niekto iný. Sme zodpovedné za svoj život aj za choroby. Pri problémoch odporúčam konzultovať svoj zdravotný aj psychický stav s niekým, kto vie objektívne posúdiť, z čoho ste ochoreli, čo máte zmeniť, a vie vám poradiť, aká strava je pre vás najvhodnejšia.

Lydku som spoznala ešte ako dieťa. Jej otec alkoholik chodieval na zábavy a netrápilo ho, že doma má ženu a tri deti. Lydkina mama bola príliš slabá na to, aby manžela opustila, a tak radšej trpela. Len čo Lydka ukončila školu, vydala sa. Jej svadba bol skôr útek z domu ako uvážené rozhodnutie. Potom som o nej dlho nepočula ani som ju nevidela. Až po rokoch sa znova objavila. Bola zničená, schudnutá, rozvedená a chorá. Kvárila ju leukémia.

Lydka mala ťažké detstvo. Podpísal sa na nej nedostatok lásky, v dôsledku čoho nebola neskôr schopná ani najmenšej sebalásky. V manželstve si začala lásku kupovať a myslela si, že ak bude k manželovi milá, pokorná, ústretová a urobí všetko, čo mu vidí na očiach, budú si nažívať v harmónii. Neuvedomovala si, že manžela svojou pokrivenou predstavou o láske dusí. Ten zo vzťahu utiekol a vrhol sa do náruče inej. Lydka sa zosypala. Ovládla ju ľútosť a výčitky: „Prečo som nemala šťastné detstvo? Prečo ma manžel opustil?“

Utápala sa v slzách, no nepochopila to najpodstatnejšie: Ak nenájde lásku k sebe, nenájde ju u nikoho. Namiesto pochopenia sa teda dostavila spomenutá diagnóza – leukémia. Intenzívne sme spolu pracovali niekoľko mesiacov. Za ten čas sa veľmi zmenila. Niektoré potraviny do svojho jedálneho lístka zaradila a s niektorými sa musela rozlúčiť. Pridali sme špeciálne bylinné čaje. Pomaly prišla na to, že utápať sa v minulosti nemá význam, lebo ju už zmeniť nemôže. Mohla však zmeniť prítomnosť, a tak aj budúcnosť. Začala robiť veci, ktoré ju naplnili spokojnosťou. Konečne dávala seba na prvé miesto. Uzdravila sa duša aj telo.

Každý z nás si na tento svet so sebou niečo priniesol. Karmu a skúšky, ktoré tu má zvládať. Je dôležité, aby človek pochopil, prečo je tu, kam smeruje, čo má zvládnuť a prečo sa mu v živote dejú určité udalosti. Len čo to pochopí a urobí pozitívnu zmenu vo svojom postoji, ľady sa pohnú.

Bola som aktívna športovkyňa, ale v jeden nešťastný deň som sa na lyžiach zrazila s inou babou a skončila som s ťažkým úrazom v nemocnici. Začala som mať kŕče v nohách a nedokázala som ich ovládať. Nevedela som, čo sa deje. Môj stav sa zhoršoval, nohami som vôbec nehýbala a lekári ma pripravili na to najhoršie – zvyšok života budem vozičkárka. Po niekoľkých mesiacoch poctivej práce na rehabilitáciách sa však stal zázrak.

Jedného dňa som v ľavej nohe pocítila mierne svrbenie a to bolo znamenie, že sa mi do nohy vracia cit. Hoci som bola neveriaca, prosila som anjelov, aby mi dali do nôh silu a aby som sa raz mohla opäť postaviť. Každý deň som tvrdo cvičila až za prah bolesti a potom som si predstavovala, ako sa postavím a vykročím. Neviem, či to bola sila myšlienok alebo ma vypočuli anjeli, ale jedného dňa som z vozíčka naozaj vstala a postavila sa na nohy. Tá chôdza síce nebola ľahučká ako v mojich predstavách, ale aj každý ťažkopádny krok bol obrovské víťazstvo. Dnes chodím sama pomocou paličky, ale považujem to za zázrak.

Mávala som problémy s krčnou chrbticou aj bolesti hlavy. Skúšala som všetko, no nič nepomáhalo. Raz som prišla ubolená k mame a tá mi povedala: „Poď sem, ja ti to pomasírujem.“ Z jej rúk sálalo teplo a cítila som, ako sa mi celá šija uvoľňuje. Po pár minútach bolesť ustala. Neskôr sme to skúšali znova, keď som mala problém s kolenom.  A zase sa mi uľavilo. Odvtedy chodím k mamine radšej ako do lekárne. Pomáha aj celej rodine. Už som ju nahovárala, nech sa živí ako liečiteľka, ale odmietla. Povedala, že to je pravdepodobne dar od babičky, ktorá bola bylinkárka, a že za ten dar nebude nikdy brať peniaze.