Krimi pre silné žalúdky! Sériový vrah robil z ľudskej kože nábytok a z ľudskej tváre tienidlá

Edward Gein sa roky skrýval vo svojom ošarpanom dome v Plainfielde vo Wisconsine, kde svoje obete štvrtil a sťahoval z kože, aby si vyrobil nábytok.

Väčšina ľudí videla klasické hororové filmy ako Psycho (1960), Texaský masaker motorovou pílou (1974) a Mlčanie jahniat (1991). Mnohí však možno nevedia, že hrôzostrašní darebáci v týchto troch filmoch boli inšpirovaní jedným skutočným vrahom – Edom Geinom, takzvaným mäsiarom z Plainfieldu.

Keď polícia v novembri 1957 vstúpila do jeho domu v Plainfielde vo Wisconsine po zmiznutí miestnej ženy, vošli do domu hrôzy. Nielenže našli ženu, ktorú hľadali, a to mŕtvu, bez hlavy a zavesenú za členky, ale objavili aj množstvo šokujúcich a príšerných predmetov, ktoré vytvoril Ed Gein. Polícia našla lebky, ľudské orgány a príšerné kusy nábytku ako tienidlá vyrobené z ľudskej tváre a stoličky čalúnené ľudskou kožou. Geinovým cieľom, ako neskôr vysvetlil polícii, bolo vytvoriť kožený oblek, ktorým by kvázi vzkriesil svoju mŕtvu matku, ktorou bol roky posadnutý.

Edward Theodore Gein sa narodil 27. augusta 1906 v La Crosse vo Wisconsine. Eda a jeho brata Henryho vychovávala nábožná a panovačná matka Augusta, aby verili, že svet je plný zla, že ženy sú „nádoby hriechu“. Žil v izolácii na farme a matkin strach zo sveta plného diabla prijímal bez reptania. Henry sa niekedy Auguste vzbúril, ale Ed to nikdy neurobil. Pravdepodobne bol Edovou prvou obeťou práve on. Jeho telo našli tvárou nadol v močiari, kde sa udusil. Vtedy to vyzeralo ako tragická nehoda. No po jeho smrti mali Ed Gein a Augusta farmu len pre seba. Žili tam v izolácii asi rok až do Augustinej smrti v roku 1945.

Po jej smrti niektoré izby nechal nedotknuté ako spomienku na matku, iné premenil na svoje experimenty. Ďaleko od mesta sa ponoril do svojej posadnutosti. Učil sa o nacistických lekárskych experimentoch, študoval ľudskú anatómiu, sledoval porno, hoci nikdy so ženami nerandil, a čítal hororové romány. Svoje choré fantázie premenil na skutočnosť a prvýkrát si to ľudia všimli v novembri 1957, keď majiteľka miestneho železiarstva menom Bernice Worden zmizla a nezanechala po sebe nič, len krvavé škvrny. Kto bol jej posledný zákazník? Áno, Ed.

Polícia vtrhla do domu a to, čo našli, prekvapuje dodnes. Bolo tam nespočetné množstvo kostí, celých aj fragmentovaných, lebiek nabodnutých na stĺpikoch postele, misky a kuchynské náčinie vyrobené z lebiek. Horšie ako kosti však boli veci do domácnosti, ktoré Ed vyrobil z ľudskej kože. Napríklad stoličky čalúnené ľudskou kožou, kožený odpadkový kôš, legíny, masky vyrobené z tvárí, opasok vyrobený z bradaviek, pár pier používaných ako sťahovacia šnúrka na okenné tienidlo, korzet vyrobený z trupu a tienidlo vyrobené z ľudskej tváre. Spolu s predmetmi z kože polícia našla rôzne časti tela vrátane nechtov, štyroch nosov a pohlavných orgánov deviatich rôznych žien. Našli aj pozostatky Mary Hoganovej, krčmárky, ktorá sa stratila v roku 1954.

Ed Gein ochotne priznal, že väčšinu pozostatkov zhromaždil z troch miestnych cintorínov, ktoré začal navštevovať dva roky po Augustinej smrti. V roku 1957 ho súd uznal za nevinného z dôvodov nepríčetnosti a poslal ho do nemocnice pre duševne chorých ako schizofrenika. Potom jeho statok záhadne zhorel do tla. O desať rokov neskôr súd uznal Eda za spôsobilého postaviť sa pred porotu a bol odsúdený za vraždu Bernice Wordenovej, ale iba jej, pretože súd si myslel, že je zbytočné súdiť ho za ďalšie. Aj tak je šialený a skončí v nejakom zariadení.

Štyridsať tiel, ktoré sa našli v jeho dome, mu nikdy nepripísali ako jeho obete. On tvrdil, že ich vyhrabal z hrobov, a polícii sa akosi nechcelo spájať zmiznutia ľudí z okolia s týmto nálezom. Preto hrôzostrašný sériový vrah zomrel na rakovinu v roku 1984 vo veku 77 rokov v nemocničnom zariadení.