Len ťažko predychávala, čo zistila o budúcom zaťovi! A prišlo ešte jedno nečakané prekvapenie

Moja dcéra žila už dlhšie v Bratislave. Mala svoj byt, priateľa Stana a dvoch kocúrov. Práve kvôli kocúrom prerobili a usporiadali byt tak, aby mačky mali kade skákať a hrať sa.  

Byt sme jej kúpili krásny, nový, spolovice zariadený v jednom štýle. No ona nebola spokojná, postupne všetko povymieňala. Stano mal mamu, o ktorej som vedela len toľko, že je rozvedená a žije vo Viedni.

V lete sme robili jubilejnú oslavu, prišla aj dcérka s priateľom. Zábava bola v plnom prúde, keď som sa dopočula, ani neviem ako, priezvisko Stanovej mamy za slobodna. Opýtala som sa všetko, čo len mi napadlo a všetko sedelo. Stanova mama Dorotka bola mojou spolužiačkou a dobrou kamarátkou na základnej škole.

Stano ukazoval fotky, za mlada bola čiernovláska, teraz je blondínka. Neuveriteľné! Hneď som si vypýtala telefónne číslo a Stano jej dal vedieť, aké má nové správy. Bola tiež riadne prekvapená. Po víkende som jej napísala. Toľko vecí sa udialo za tie dlhé roky, že sme si písali aj celé hodiny. Našťastie, Dorotka mala prísť na týždeň domov, tak sme sa už tešili na stretnutie.

Dorotka došla do rodného mesta, k mame. Pozvala som ju na obed. Rozprávala mi, ako ťažko sa predierala životom. Mala dvoch synov, muž začal piť a nechodil do práce, peňazí bolo málo. Osud zavial Dorotku do Viedne, kde ťažko pracovala. Keď prišla domov z dvojtýždňového turnusu a priniesla peniaze, muž chcel za ne kúpiť auto. Tak to bol teda už vrchol! Požiadala teda o rozvod, vyhodila muža z bytu a deti dala k mame.

Tie vyrástli, ani sa nenazdala, a odišli preč z mesta.Dorotka bola rada, že Stano býval blízko a mohla ho navštevovať, kedy chcela. Už desať rokov nemala žiadnu vážnu známosť.    Po čase, bol krásny máj, došla Dorotka opäť domov. Vtedy bol u nás na pár dní môj bratranec Richard. Dorotku som pozvala k nám, s Richardom si celkom rozumeli a zdalo sa, že si padli do oka. Dorotka odišla, Richard si hneď pýtal telefónne číslo na ňu. Že jej skúsi napísať...

Večer mi volala Dorotka,  že ako bolo fajn, a či jej nedám kontakt na  Richarda. No teda? Už je ruka v rukáve, skonštatovali sme všetci s radosťou. Dorotka si s Richardom písali, neskôr sa stretávali.

Jej syn Stano požiadal moju dcérku o ruku, svadba mala byť malá, no v krásnom lesnom hoteli. Mladí boli krásny pár, dcérka priam žiarila. Keď sa skončil sobáš, Stano nás poprosil, nech ešte neodchádzame. A tu zrazu svadobné  fanfáry, že ďalší obrad.

To Dorotka s Richardom vchádzali dnu „tanečným krokom“, a povedali si tiež  svoje áno. Tak toto nikto nečakal. A ja som veru hútala, že Dorotka je nejaká veľmi vyparádená. V jeden deň a toľké prekvapenie!     A tak sa z nás nečakane stala jedna šťastná veľká rodina. Človek nikdy nevie, kde a čo ho môže postretnúť a zmeniť mu život od základu.