Lenka ostala v TOTÁLNOM ŠOKU! Jej manžel si posielal intímne správy s cudzími... PREBOHA!

Keď sme sa brali, boli sme mladí a zaľúbení. A to veľmi. Do manželstva sme vstupovali s presvedčením, že chceme byť spolu do konca života a že nás nič na svete nemôže rozdeliť.

Brali sa z lásky
Hoci dnes sa to považuje za pomerne skoro, vydávala som sa ako dvadsaťtriročná. Moji rodičia si sprvu mysleli, že som tehotná, rovnako aj moje kamarátky. Ale nebola som. Na otázky, prečo tak veľmi chceme mať svadbu, keď sa nemusíme brať, som mala jednoznačnú odpoveď. Tomáš bol zhmotnením všetkých mojich snov o dokonalom partnerovi. Bol milý, pozorný, šikovný, láskyplný, spoľahlivý, vtipný... Nevedela som ho vynachváliť. Na revanš som sa snažila byť dobrou partnerkou, manželkou, kamarátkou, milenkou a v neposlednom rade gazdinkou.

Vytvorila mu domov
Ani jeden sme ešte nechceli deti, cítili sme sa na ne primladí. Chceli sme cestovať a užívať si mladé manželstvo. Bolo to krásne obdobie. Samozrejme, že sme sa sem-tam pohádali, ale nešlo o nič vážne a vždy nasledovalo krásne zmierenie. Môj manžel pochádzal z neúplnej rodiny, a tak som sa snažila vytvoriť domov, kam sa budeme obaja radi vracať, kde sa budeme cítiť v bezpečí a milovaní. On túto moju snahu prijímal s nadšením. Veľmi sa mu páčilo, ako sa o neho starám, o to viac sa on snažil starať o mňa. Takmer každý deň mi doniesol kytičku kvetov.

Použila jeho počítač
Prvé štyri roky po svadbe boli najkrajším obdobím. Ako som už spomínala, niekedy sa nad naším vzťahom objavil nejaký mrak, ale ten vždy rýchlo zmizol. Jeden búrkový však napriek tomu prišiel, a to päť rokov po svadbe. Raz som potrebovala nutne odoslať e-mail, a keďže som pri sebe nemala pracovný notebook, rozhodla som sa použiť Tomášov. Nikdy sme pred sebou nemali tajnosti, takže ho nemal zabezpečený heslom. Stačilo ho iba odhlásiť z jeho pošty a prihlásiť sa do svojho účtu. Lenže to, čo som zbadala na obrazovke, sa nedalo len tak obísť bez povšimnutia. Súkromie by som mu nikdy sama od seba nenabúrala, ale teraz sa tomu nedalo vyhnúť.

Obrovský šok
Jeho mailová schránka bola plná odkazov od mužov, ktorí si s ním písali najskôr v kamarátskej rovine, neskôr sa konverzácia stočila k intímnostiam a chúlostivým témam, často obohateným o fotografie. Muži sa mu zverovali so svojimi túžbami a najvnútornejšími pocitmi. So žiadnym z pisateľov sa však Tomáš nikdy nevidel osobne, ako vyplývalo z odkazov, ani jedna strana po takom stretnutí netúžila. Najskôr som absolútne nechápala, o čo tu ide, veľmi rýchlo mi však došlo, že môj muž prevádzkuje „sexting“, čo znamená posielanie textového, fotografického či audio- a videoobsahu s erotickým podtextom, navyše s mužmi!

Cítila sa zradená
Prvé, čo mi napadlo, bolo, že je homosexuál a vzťah so mnou bol len akési krytie. Alebo útek pred jeho nefungujúcou rodinou a potreboval mať niekde vlastné „doma“. V hlave mi kolovalo množstvo myšlienok a scenárov a nedokázala som ich usmerniť. Bola som zmätená, sklamaná, smutná a najmä som sa cítila podvedená. Po lícach sa mi kotúľali veľké horúce slzy plné zrady a bolesti. Na e-mail, ktorý som chcela poslať, som už dávno zabudla. Zostala som sedieť pri otvorenom počítači, kde ma Tomáš objavil po príchode z práce. Musela som tam teda sedieť ako kôpka nešťastia aj niekoľko hodín. Stačilo mu raz sa na mňa pozrieť a okamžite mu bolo jasné, čo sa deje.

Priznal sa
Oči sa mu zaliali slzami, začal nariekať a presviedčať ma o svojej láske. Nikdy som ho v tomto stave nevidela. Keď bol konečne schopný rozprávať, povedal, že len nedávno sám zistil, že ho priťahujú aj muži a že je zrejme bisexuál. Tými podľa neho nevinnými odkazmi vraj úspešne zaháňa svoje túžby po opačnom pohlaví. Medzi vzlykmi z neho vypadli slová, že s chlapom nikdy nič nemal, že to mi môže odprisahať! A že by ma nemohol podviesť, lebo ma veľmi miluje. Povedal to tak presvedčivo, že som mu uverila. Napriek tomu som si vzala čas na rozmyslenie. Potrebovala som ten šok vstrebať. Odišla som na pár dní ku kamarátke.

Zvíťazilo srdce
Keď som sa vrátila do nášho bytu, týždeň sme okolo seba chodili po špičkách. Akoby každý z nás bol akousi časovanou bombou. Pocity, ktoré sa vo mne bili, azda ani nedokážem opísať. Nakoniec u mňa zvíťazil nie rozum, ale srdce aj istá intuícia. Moje vnútro mi našepkávalo, že Tomáš je stále ten istý skvelý chlap, ktorého som si vzala a ktorému som sľúbila lásku v dobrom aj v zlom. Cítila som to z neho, dokonca to, že ho stále ľúbim. Neviem, čo nás ešte čaká. Ale vravím si, že každý z nás má v skrini nejakého toho kostlivca, ako sa hovorí...