Lucia chcela byť vzorná manželka: BOLA TO JEJ OSUDOVÁ CHYBA!

Poviem to sebakriticky - bola som dievča z dediny, nevinná, naivná a hlúpa. Celý život sa ku mne chlapi správali hrubo. Keď som stretla Lukáša, citlivého chalana z veľmi dobrej rodiny, nemala som prečo váhať. Po svadbe som sa odsťahovala k svokrovcom do domu, oni bývali dole a my hore, no žiadne medové týždne ani láskavé privítanie nevesty ma nečakali. Svokor mi nepovedal jediné pekné slovo, pretože bez vysokej školy som pre nich bola nikto a svokra ma uvítala s vysávačom v ruke, čím okamžite zadefinovala moju pozíciu v rodine. Mužovi som každé ráno, na obed aj večer varila, musela som s ním spávať aj keď som nemala chuť. Peniaze aj na malý nákup som si musela pýtať od svokry, ale status miestnej chuderky ma rýchlo prestal baviť. Rozhodla som sa podnikať a otvorila som si malý obchod s výživovými doplnkami. S prvými zarobenými peniazmi prišlo peklo.

„Kde sa túlaš celé dni? Do roboty ti bolo treba? Špinavý riad ťa čaká.“ Pre výčitky svedomia som dvakrát denne odbiehala z obchodu domov nachystať Tomášovi jedlo. On, aj keď nechodil do žiadnej práce a užíval si peniaze svojich rodičov, nebol ani raz schopný sa o domácnosť postarať sám. Nechcel mi pomáhať ani s podnikaním, v ničom ma nepodporoval. Tak som si nakoniec urobila vodičský a na lízing kúpila staré auto, aby som mohla normálne jazdiť po tovar. To bol posledný klinec do rakvy pre celú rodinu, pretože som v ich očiach bola som zlá karieristka, ktorá zanedbáva manžela a ide jej len o peniaze. Po trpkých desiatich rokoch som sa rozviedla a dnes ten čas považujem za stratené roky, no som na seba hrdá, že som vzala svoj život do vlastných rúk a verím, že ma niekde čaká muž, ktorý ma ocení...