Speváčka a herečka Lucia Lužinská porodila druhé dieťa v zahraničí: Mala som z toho neskutočný zážitok!

Stala som sa pacientkou, a tak som aj dopadla

Prvý pôrod skončil cisárskym rezom a hoci ju pred prirodzeným pôrodom po sekcii a „v takom vysokom veku“ lekári varovali, po dôkladnej príprave porodila v Hainburgu prirodzene. „Nemôžem povedať, že by sa o mňa pri prvom pôrode lekári nestarali. Ale zverila som sa do rúk systému. Robila som, čo mi povedali, lebo som si myslela, že vedia, čo majú robiť. Stala som sa pacientkou, a tak som aj dopadla. Pri druhom som si povedala, že budem rodiť ja, nie lekár. Ak to bude možné, prirodzene, s možnosťou voľby polohy a bez rutinných zásahov. Keby niečo, som v nemocnici, kde môžu zasiahnuť lekári.“

Aké sú podľa nej rozdiely u nás a inde? „Najmä v Bratislave je veľa rodičiek, ide to ako na bežiacom páse, a ja som sa v istom momente cítila ako na hlavnej stanici. Smutné je, že k tomu nemáte právo niečo povedať. Neviním za to konkrétnych ľudí, ale systém, na konci ktorého je matka, ktorá by mala byť na začiatku.“ V zahraničí tiež rešpektujú pôrodné želania. „U nás sú často zosmiešňované, a tak sa matka v tej systémovej rutine cíti často stratená, ponížená, má zážitky, na ktoré chce zabudnúť. Takých žien je veľa, ale sú rady, že všetko dopadlo v poriadku a mlčia.“

Ako sa lekári pozerajú na internetové matky?

„Ako na niekoho, kto si myslí, že do toho vidí a ide im kafrať do roboty. Ja som si tiež vypočula, čo všetko sa mi môže pri prirodzenom pôrode po prvej sekcii stať a ako ohrozujem seba i dieťa... až som mala pocit, že ich za to strašenie platia! Môj gynekológ ma, našťastie, v mojom rozhodnutí podporil a dohodnutá som bola aj s pediatričkami a certifikovanou sestrou. Tá ma doma opatrovala po tom, ako som z Hainburgu po jeden a pol dni odišla na vlastnú žiadosť.

Neurobila som nič, čo by mi legislatíva nedovoľovala, a mala som z druhého pôrodu neskutočný zážitok. Je to však veľká psychológia. Musíte si veriť a cítiť, že budete rešpektovaná. To je dôležité. Hádam sa to zmení aj u nás. No zo dňa na deň asi nie.“