Lucia na zámku videla malého chlapca: TO, čo sa neskôr o ňom dozvedela, naháňa STRACH! To OZAJ?

Jeden rok som bola so sestrou v Škótsku, kde sme navštívili strašidelný zámok. Keďže verím na duchov, tak som sa veľmi tešila. Privítal nás sprievodca a najprv sme šli do kobiek, kde bolo kedysi väzenie. Neviem dobre po anglicky, tak mi sestra prekladala, no veľa vecí ostalo pre mňa tajomstvom. Dostavil sa divný pocit, akoby ma niekto sledoval a z každého rohu na mňa pozeral iný pár očí.

Možno to znie bláznivo, no verím, že mám schopnosť spojiť sa s duchmi. Akoby som sa nastavovala na ich vlnu. Nemalo ma prekvapiť, čo sa stalo vo vstupnej hale. Sprievodca hovoril o ďalšej časti prehliadky, miestach, kde sa diali divné veci – nevysvetliteľné zvuky, pohyb predmetov. Keď končil, asi na sekundu som zavrela oči a ako sen sa mi premietol obraz malého tmavovlasého chlapca sediaceho na schodoch, usmieval sa na mňa a hral sa s loptičkami.

Naprázdno som prehltla, zažmurkala a obzrela sa okolo. Ľudia sa začali hrnúť hore schodmi, akoby sa nič nedialo. Potiahla som sestru, aby sa opýtala, či tu náhodou nebýval malý chlapec, že som ho práve videla. Prerozprávala mi príbeh od sprievodcu o tom, ako malý chlapec spúšťa loptičky po schodoch a smeje sa. Vraj nie som jediná, čo ho videla, no nikomu sa to nestalo pred prehliadkou. Nakoniec som chlapca našla na fotkách v jednej z izieb. Bolo to už dávno, no vždy mám zimomriavky, keď si na to spomeniem.