Lucka chcela len žiť ako ostatní a čakala, že sa Miro o nich postará: PENIAZE ICH ale ROZDELILI

Vyhnúť sa téme PENIAZE nevieme a spúšťače hádok, ktoré súvisia s peniazmi, bývajú všelijaké. Najčastejšie, keď nám chýbajú. Nedostatok dokáže potrápiť nejednu rodinu, i keď zo skúseností vieme, že aj s málom sa dá žiť spokojne a šťastne. Ale keď sa naše predstavy o dostatku nezhodujú s tým, ako žijeme, začíname hľadať vinníka. A tým je zvyčajne partner. Ako napríklad v prípade Lucky, ktorá netušila, že Miro jej nedokáže splniť, čo jej na očiach vidí.

Manželmi sú päť rokov. Svoje manželstvo si predstavovala inak. Kým spolu chodili, Miro jej kupoval darčeky, užívali si spoločné dovolenky. A Lucka nadobudla pocit, že tak to bude aj v manželstve. Lenže keď sa vzali, Mirovi sa prestalo dariť v podnikaní, musel dokonca zmeniť prácu, ktorá ho nerobila šťastným, a Lucka čakala bábätko. Predtým pracovala ako kozmetička a po narodení dieťatka prišli o tento príjem. Nejaké bokovky síce stále mala, ale celkovo sa im žilo ťažšie. Žiadne dovolenky ani darčeky. To Lucku tak hnevalo, že sa čoraz viac hádali, no na vine bol iba Miro. Lebo jej otec ich vždy vedel zabezpečiť, prečo to nedokáže aj on? Jedného dňa jej Miro povedal, že ak s ním nevládze žiť, nech sa rozvedie… A Lucka to vážne zvažuje.

Mohlo by sa zdať, že s dostatkom peňazí pominú aj problémy, ale vôbec nie. Všetko je o komunikácii. Keď máme vysoký príjem, problémy nám môže spôsobovať to, do čoho ich investujeme. Na to môžu mať manželia úplne rozdielne názory. Ona chce dom, on auto alebo ona chce deťom  zabezpečiť dobré školy a šetriť a manžel si chce život s deťmi užiť na dovolenkách a pri drahých hračkách. Vedieť zarobiť peniaze automaticky neznamená, že s nimi vieme hospodáriť, a predstavy, ako správne s nimi zaobchádzať, nás môžu ľahko rozdeliť.

Dnes už nie je čudné, keď žena zarába viac ako muž, ale mnohým mužským egám to nerobí dobre. Predsa len stereotypy, že muž je živiteľ rodiny, a teda by mal zarobiť viac, sú u nás živé a vedia nás ovplyvniť. Ale ani druhý nepomer, keď je žena závislá od manželovho príjmu, nie je ideálny. Koľko žien sa cíti ako vo väzení, bez možnosti rozhodovať o tom, čo by chceli? Držať kasu v rodine znamená mať väčšiu kontrolu, čo sa bude diať a kam peniaze poputujú, rovnako ako doniesť do nej viac peňazí, ale je jasné, že ak je jeden z tohto procesu vynechaný či ignorovaný, je to časovaná bomba.

Určite to všetci poznáme, rozchod bolí a o to viac, ak sa nevieme podeliť o majetok. Niečo ošetruje zákon, ale niečo je na nás. „Čo je moje, to je aj tvoje“ platí, len kým neprídu prvé problémy. Ak nastanú, už to nie je také jasné, a keď dôjde k rozchodu/rozvodu, môže to byť neprekonateľná prekážka. Preto je dobré dohodnúť sa na pravidlách hneď na začiatku, aj keď to znie neromanticky. Lebo argument „aj ja som investovala do spoločného bývania“ (ale nie ste manželia a dom je partnerov) vám nijako nepomôže.  

Partneri sa často hádajú o peniazoch veľmi vášnivo a otvorene, ale pritom slovo peniaze ani raz nepadne, lebo by im to bolo nepríjemné. Predstavme si dvoch partnerov, ktorí spolu chodia, a jeden si môže dovoliť veľa, druhý málo. Ten „bohatý“ nebude spomínať peniaze, aby to partnera/partnerku nezraňovalo, na druhej strane môže cítiť vinu za to, že sa mu žije ľahšie. A „chudobný“ milovaný mu môže závidieť a hnevať sa na seba, že si nemôže dovoliť to, čo partner/ka, že musí šetriť či dokonca odriekať si. No môžu sa hádať pre celkom iné veci, vyčítať si rôzne malichernosti, ktoré zdanlivo s ich sociálnych statusom nemajú nič spoločné, ale v skutočnosti ide len o peniaze. Priznať si to by však bolo bolestivejšie, a tak vzťah sa takto  môže nepomenovane rozpadnúť.