Lyžovačku milovali, preto sa presťahovali za svahom, no to, že budú zachraňovať život, nečakali

Jedného dňa dobehol syn domov celý nadšený, že kupuje dom veľkou záhradou na vidieku blízko nášho mesta. Vypytovali sme sa, samozrejme, aký je to dom pozemok. Rado nás dosť šokoval, že dom treba zbúrať, lebo má porušenú statiku. V tejto malej dedinke, kde sa mu odjakživa páčilo, už nebol žiadny prázdny pozemok.

Mysleli sme si, že príde buldozér zrovná dom so zemou. No Rado nás zase prekvapil vysvetlením, že ho bude búrať sám. Rozoberie dom do poslednej tehly. Zdalo sa mi to neuveriteľné, no čoskoro sa manželom pustili do práce. naozaj, najprv rozobrali strechu, všetok materiál krásne triedili skladali na kôpky.

Ľudia v dedine len neveriacky pozerali, ako dom zo dňa na deň mizne bez akejkoľvek techniky. Rado zbytočný materiál popredal, nič nevyšlo navnivoč, záhradu úplne vypratali.

V lete som mala narodeniny, pozvala som kamarátku Ivanu do cukrárne. Taktiež mala dom tejto dedinke. Medziiným mi spomenula, že každé ráno, keď ide do práce okolo jedného domu, vidí, že ho niekto búra, deň za dňom z neho ubúda... Že je zvedavá, akí šikovní ľudia tam prídu bývať.

Schuti som sa zasmiala. „Veď to je môj syn, lebo si tam chce postaviť nový dom,“ pochválila som sa. Ivana bola nadšená, že je to nevídané že budem aspoň častejšie chodiť do dediny a môžeme sa navštevovať aj my.

V dedine je pekne, je tam veľká ZOO, bobové dráhy aj lyžiarska zjazdovka. Rado je skúsený lyžiar, chodili s manželkou na svah, trochu športu im vždy dobre padlo.

Cez jeden víkend boli opäť lyžovať. Pod svahom sa zdržiavali menšie deti na boboch a sánkach, keď tu zrazu do tejto časti vletel lyžiar a narazil do malého chlapčeka. Chlapček spadol, nevládal vstať, ostal ležať na snehu. Našťastie, moja nevesta aj syn boli blízko.

Malý chlapec, volal sa Jakub, prestal dýchať, no syn nestrácal čas a začal s umelým dýchaním. Nevesta rýchle privolala sanitku, ktorá prišla, našťastie, včas. Doktor veľmi pochválil synov duchaplný zákrok rýchle konanie, Jakuba odviezli do nemocnice. Chlapec sa uzdravil jeho rodičia prišli za synom do provizórneho domu, v ktorom už s nevestou býval. Prišli sa synovi vrúcne poďakovať za záchranu Jakubka.

Keď jeho rodičia videli, koľko práce ich do úplného dokončenia stavby čaká, Jakubov otec sa ponúkol, že z vďaky rád pomôže, ovláda rôzne stavebné, obkladačské a elektroinštalačné práce.

A veruže dohodli si všetko potrebné, stavba sa zrýchlila a všetko onedlho krásne dokončili. Jakubova rodina sa mojím synom zblížila a často sa navštevovali.

Čoskoro sa narodil náš vnúčik a Jakubova sestra ho chodievala kočíkovať a hrávala sa ním. Táto nehoda nakoniec zblížila dve rodiny a syn si vyslúžil úctu všetkých obyvateľov dedinky.

Kiežby všetky príbehy končili takto nádherne. Nielenže môže byť Táňa hrdá na svojho syna, ale aj vďačná za to, že sa mu v živote tak darí, teší sa z vnuka i z novozískaných priateľov. Žiť v malej dedine znamená aj zapadnúť do miestnej komunity, lebo až vtedy sa človek cíti ako doma. A Radovi sa to podarilo. Držíme palce, lebo budovanie pevných vzťahov nám dáva v živote najväčší zmysel a aj dobrý pocit.

Napíšte nám aj vy svoje príbehy a získajte krásne knižné novinky! Príbehy posielajte na email novycasprezeny@novycasprezeny.sk