Na lyžovanie môžem na dlhší čas zabudnúť

Keďže v ten deň bolo na svahu veľa ľudí a rad na lanovku nekonečný, dohodli sme sa, že si zalyžujeme aj večer.

Večer môj priateľ sedel v reštaurácii a čakal, kedy sa vrátim. Povedala som mu, že sa ešte raz spustím a prídem za ním. Neviem, čo sa presne stalo, ale pomotali sa mi nohy a zvalila som sa do snehu. Gúľala som sa niekoľko metrov. Ako som chcela vstať a zopnúť lyže, skotúľala som sa ešte nižšie a stratila som mobil. Všade naokolo tma a hustý les. Veľmi som sa bála. Cítila som, ako mi do nohy stúpa prudká bolesť. Rozhodla som sa, že budem kričať, ale nikto ma nepočul. Sediac na studenom snehu, začala som zúfalo plakať. Odrazu som začula zvoniť mobil. Začala som sa plaziť smerom k zvuku. Mala som šťastie, pretože mobil som po chvíli našla. Ihneď som volala priateľovi. Ten si myslel, že sa vyhováram, lebo chcem ešte lyžovať, ale keď sa aj ostatní vrátili do chaty a povedali, že som nebola na svahu, zľakol sa. Obliekol sa a išiel ma hľadať. Po pol hodine ma našiel spolu so záchranárom, ktorý ma odviezol na chatu na snežnom skútri. Tam mi lekár povedal, že musím ísť do nemocnice. V špitáli mi nohu ošetrili a dali do sadry.

Keď mi po niekoľkých týždňoch dali sadru dolu a nohu som už mala v poriadku, vybrali sme sa s priateľom na letnú dovolenku tam, kde sme lyžovali. Pri výstupe na svah sa ozvalo moje staré zranenie. List vám do redakcie píšem rukou a nie na počítači, pretože tieto dni trávim v nemocnici. Noha sa mi zle vyliečila a musím podstúpiť operáciu. Na lyžovanie môžem teda na dlhší čas zabudnúť. Nič to, veď na svete je kopa ďalších zimných a letných športov, pre ktoré sa môžem nadchnúť rovnako ako pre lyžovanie.

VERONIKA BAHULOVÁ ZO SVÄTOPLUKOVA