Mala BOLESTI, no odbili ju, že je to bežné: Operácii sa nevyhla a vypočula si túto DIAGNÓZU...

Endometrióza bola pre ňu slovo, ktoré nepočula nikdy predtým, no posledné štyri roky je u nej na dennom poriadku. Zaspáva s ním aj vstáva, ovplyvňuje celý jej život v mnohých smeroch – v práci, biznise, vo vzťahoch. Celé roky Mária trpela počas svojich ženských dní. „Moja prvá menštruácia začala veľmi skoro, mala som len jedenásť rokov. Neočakávala to moja mama, sestry a už vôbec nie ja. Pravidelný menštruačný cyklus mi nabehol od sedemnástich, keď som si každý mesiac prechádzala rovnakým scenárom,“ vraví smutne a dodáva, že zvierajúce kŕče, tabletky proti bolesti alebo kvapky, vynechávanie v škole a neskôr aj v práci boli u nej na pravidelnej mesačnej báze. Bol to stav, ktorý jej nedovoľoval pohnúť sa. Bolesť ju doslova na dva dni paralyzovala a, ako sama hovorí, odstavila od bežného života a uložila do postele.

Vraj je to normálne
Keď mala Mária osemnásť rokov, začala chodiť na pravidelné gynekologické prehliadky a snažila sa zistiť príčinu tejto bolesti počas svojich dní. Do toho sa pridala ešte aj bolestivá ovulácia a po prvom pohlavnom styku aj nové bolesti v intímnych chvíľach. „Chvalabohu, vyhla som sa mykózam a podobným infekciám. Úplne mi stačilo, čím som si prechádzala mesiac čo mesiac. Po čase som si zvykla na to, že keď majú prísť ‚moje dni‘, budem jednoducho mimo. Lekárka, ktorú som navštevovala, mi stále vravela, že je to bežné, že všetky ženy trpia, že je to normálne, že aj sex môže bolieť a podobne.“ Po týchto jej slovách to viac mladá žena neriešila a snažila sa s tým jednoducho žiť. Ako vraví, v tých časoch by jej ani nenapadlo, že to, čím si prechádza, nie je normálne, a že to má dokonca aj svoje pomenovanie a diagnózu.

Skončila na pohotovosti
Keď mala Mária dvadsaťpäť rokov, jej stav sa začal zhoršovať. „Dodnes neviem, čo bolo príčinou. Možno práve rozchod, ktorým som si prešla, alebo možno dlhý, vyčerpávajúci a deštrukčný vzťah s bývalým partnerom. Stres, nízke sebavedomie a takmer žiadna sebahodnota,“ spomína, pričom dodáva, že keď týždeň od rozchodu ležala v novom prenajatom byte a práve jej začala menštruácia, bola pripravená žiť nový život – lepší, krajší, plnohodnotnejší. „Bola som odhodlaná nájsť samu seba, získať späť svoje stratené sebavedomie, zistiť, čo chcem, a privolať si do života tých správnych ľudí. A o dva dni som si v noci volala záchranku. Moje menštruačné kŕče neboli ani náhodou klasické. Išlo mi vyrvať vnútro. Ostrá a pichľavá bolesť, ktorá mi vystreľovala do oblasti vaječníkov, ma paralyzovala a nemohla som sa pohnúť či prejsť na toaletu. Dala som si nárazovo dve tabletky proti bolesti, ale nič nezaberalo. Tak som skončila na pohotovosti.“ Mária bola najskôr na chirurgickom oddelení, potom na gynekologickom, kde ráno zhodnotili, že jej praskla neidentifikovateľná cysta. Pozorovali ju 24 hodín a potom ju poslali domov s tým, že sa to občas stáva.

Konečná diagnóza
Ďalší mesiac žila klasickým životom. Plná radosti, odhodlania a presvedčenia, že všetko zlé už má za sebou, vykročila za novými príležitosťami a zážitkami. O mesiac neskôr trávila dovolenku v Holandsku, u sestry a jej manžela. „Hrali sme so švagrom a sestrou karty, keď ma opäť skrútilo od bolesti a zalial pot. Áno, zase som mala menštruáciu. Uložili ma na posteľ, no z tej ma preniesli do auta, aby sme navštívili pohotovosť v Goude. Na vozíku som obišla viacero oddelení a absolvovala som niekoľko vyšetrení. Teplota mi vystúpila nad 40 stupňov Celzia.“ Už vedela, že niečo s jej telom nebolo v poriadku. „Na druhý deň ráno ma urgentne operovali, mysleli si, že mám zapálené slepé črevo. Po prebudení z narkózy ma navštívil na izbe mladý lekár. Sestrička ma chytila za ruku, bola tehotná. Usmiala sa a doktor povedal: ‚Operácia bola úspešná. Odstránili sme vám slepé črevo. Našli sme však útvary, ktoré sme poslali na histológiu. Po analýze sme zistili, že ide o niečo iné. Máte endometriózu.‘ Vysvetlil mi, ako mám postupovať po príchode domov na Slovensko. Nikdy predtým som toto slovo nepočula,“ vraví, že doktor i sestrička sa tvárili smutne. Odišli z izby a ona začala googliť.

Márne hľadanie pomoci
Po návrate na Slovensko zašla do knižnice, našla všetky knihy o ženských chorobách, psychosomatike aj o liečbe. Celé dni trávila študovaním na internete, v knihách aj zahraničných zdrojoch. „Mojej gynekologičke som dala správu z Holandska, ktorá bola preložená do slovenčiny. ‚Aha, máte endometriózu. No, to treba nastaviť hormonálnu terapiu. To len tak nezmizne. Máte deti? Tak to možno ani nebudete mať. Vyberte si, či chcete injekcie na pol roka alebo tabletky. Dajte mi vedieť do ďalšej návštevy,‘ povedala mi.“ Myslela si, že zle počuje, a nemala ani tušenia, čo jej ponúka. Následná návšteva u nej vyzerala tak, že si Mária vyžiadala kartu, poďakovala za doterajšiu „starostlivosť“ a odišla.

Nedávali jej nádej
Zúfalá žena sa rozhodla vykročiť na alternatívnu cestu – akupun­ktúra, tradičná čínska medicína, bylinky, čaje. „Kompletne som zmenila stravovanie – zo dňa na deň. Vynechala som červené mäso, lepok aj laktózu, pridala vitamíny. Moje telo nebolo ani náhodou v poriadku, nechcelo ma počúvať.“ Do roka ju bolesti prenasledovali, jej endometriálna cysta sa zväčšila a bolesti sa zintenzívnili. Mária navštívila viacerých odborníkov na Slovensku, písala si s lekármi v Čechách, dozvedela sa, že je to zlé, neoperovateľné, že nebude môcť mať deti, ale i tak sa nevzdala.

Operácia pomohla
„Povedala som si, že je tu niekto vyšší ako lekári, že on má aj tak pre mňa už svoj plán. Dostala som sa k odborníkovi do Čadce. Na vyšetrenie u neho som čakala šesť hodín. Vzal ma večer na ambulanciu, urobil vyšetrenie, hovoril so mnou veselo, pozitívne, no na rovinu. Operáciu mi naplánoval o štyri mesiace. Bola náročná, trvala dve a pol hodiny, ale urobil všetko absolútne dokonale. Po operácii som mala rekonvalescenciu a nasadili sa mi tabletky, ktoré som mohla brať maximálne 27 mesiacov bez pres­távky. Netušila som, ako bude telo reagovať, no na moje prekvapenie reagovalo výborne,“ vraví šťastne. Celé mesiace bola bez väčších príz­nakov, bez väčších bolestí a bez vedľajších účinkov. „Odstavil sa mi menštruačný cyklus a cieľom bolo, aby som až do prípadného otehotnenia ostala vnútri ako po operácii – bez zrastov, bez cýst a čistá...“

Buduje komunitu
V období po operácii akoby Mária rozkvitla – a to doslova. „Začala som sa venovať novej práci z domu, stanovila som si nové výzvy, začala som sa pomaličky aj hýbať. Dávala som si pozor na stravu, nachádzala som nové recepty, založila som profil na Instagrame, aby som vybudovala komunitu žien, ktoré prežívajú to isté ako ja. Netušila som, či nás je veľa alebo málo, lebo sa o tom nikde nehovorilo. Nikto sa vám nepochváli s tým, že má ‚endo‘. Sledujúce začali pribúdať. Tešila som sa z každej jednej,“ vysvetľuje. Mária tvorila obsah, vytvárala príspevky, snažila sa edukovať, vysvetľovať a deliť sa o všetko v súvislosti s touto ženskou chorobou, o všetko, čo zažila a zistila. „Dnes je nás 1 026, mám vybudované dve spolupráce s bezlepkovými produktami a mám za sebou 2 ENDOmarch – mesiace povedomia o endometrióze. Zistila som, že mnohé ženy sú nevypočuté ako ja, že sa zľahčujú ich príznaky a symptómy, že často strácajú nádej, aj celé mesiace trpia v bolestiach, nedokážu študovať, pracovať, žiť bežný život. Nikto im nevenuje pozornosť a cítia sa osamelo. Mám radosť z toho, že som užitočná a že aj vďaka mne sa necítia samy v tom, čo prežívajú.“

Nenechajte sa odbiť
Mária vraví, že ak dostane dnes správu na Instagram, kde ju nájdete ako @endo_zivot, alebo mail od mladých dievčat typu „myslím si, že mám endometriózu, ale neviem, ako si to mám potvrdiť, alebo neviem, čo mám robiť“, je tam pre ne. „Snažím sa ich upokojiť a vysvetliť im, že sa s tým dá žiť, že existujú lekári, ktorí nás dokážu počúvať a robiť zázraky na operačných stoloch. Vysvetlím im, že sa nemajú nechať odbiť, a ak cítia, že sa im lekár nevenuje dostatočne, nech si nájdu iného, majú na to plné právo. Sú vďačné, ďakujú za rady, snažia sa dostať na laparoskopiu, aby si potvrdili alebo vyvrátili diagnózu,“ vraví spokojne. Vie, že jej vlastná „endocesta“ sa ešte nekončí, a netuší, čo ju čaká, ale nemá už z toho strach. „Mám partnera, ktorý je mojou najväčšou oporou a verí vo mňa. Mám súrodencov a priateľov, ktorí sú tu pre mňa. Verím, že v živote je stále všetko presne tak, ako má byť. A aj choroba, ktorá nás navštívi, je tu z nejakého dôvodu. Moju endometriózu nevylieči tehotenstvo, hysterektómia ani zázračné lieky. Bude tu so mnou, kým sa s ňou nenaučím žiť v úplnej symbióze.“