Mala prísť do školy aj s vozíkom! Prišla sa opýtať, či si nevymýšľajú: TIE DARY dojali k slzám

Tento príbeh sa stal pred mnohými rokmi, ale rada naň spomínam. Narodila som sa na Kysuciach, ale keď som mala dva roky, presťahovali sme sa na západné Slovensko, kde mal otec sľúbenú robotu. Boli sme dvaja súrodenci a tam sa narodili ešte traja. Po povinnej školskej dochádzke som si dala žiadosť na pedagogickú školu na vzdelanie učiteliek materských škôl, ktorú som úspešne absolvovala.

Miestenku som dostala v materskej škole na hornej Nitre. Moja mama nám často rozprávala o svojom živote na Kysuciach. Nebolo to veselé rozprávanie. Keď mala štyri roky, zomrela jej mama. Súrodencov nemala. Tak som si povedala, že chcem vedieť, ako tam ľudia žijú dnes. Po dvoch rokoch som si podala žiadosť, a keď mi prišla kladná odpoveď, prihlásila som sa na odbore školstva v Čadci. Ponúkli mi miesto učiteľky na základnej škole, vraj mám výborný kádrový posudok.

Bola to budova na začiatku dediny, kde boli prváci a spojené ročníky druháci a tretiaci. Tie som dostala ja. Celá základná škola bola v dedine vzdialenej asi dva kilometre. Bola som spokojná, páčilo sa mi tam.

Každé ráno som dochádzala autobusom, lebo som bývala u otcovej sestry v rodnom dome. Blížili sa Vianoce a dostala som krásny živý stromček z troch kusov, ktorý sa dal poskladať, aby sa zmestil do kufra. Na západe vraj taký nemáme. Nakúpila som súrodencom darčeky, ktoré neboli také samozrejmé ako dnes. Tá radosť sa nedá ani opísať. Aj s nimi spali.

No myslela som aj na niektorých svojich žiakov, či dostanú vôbec niečo pod stromček. Hlavne na jednu rodinu, kde bolo deti požehnane. Tak som sa rozhodla, že im pomôžem. Zverila som sa mame a tá mi hneď aj poradila.
V našej dedine malo zopár ľudí rodinu v Amerike, odkiaľ im posielali balíky s oblečením. Jednu sme navštívili. Keď som im porozprávala príbeh tej rodiny,  o chvíľu sme mali dve plné tašky oblečenia. Poďakovali sme a od radosti som sa až rozplakala. Niektoré tie kúsky boli veľmi pekné a zachovalé. Potom sme ešte zohnali zopár vecí a mama mi dala nejaké peniaze, čo mala odložené, a aj látku na šaty pre deti. Jednoducho každý sa podelil aj s tým málom, čo mal. S plným kufrom som sa vydala po Vianociach na Kysuce.

Začala sa škola. Tak som povedala tým dvom súrodencom, čo chodievali do mojej triedy, aby prišla mama s vozíkom do školy. Tá nevedela, o čo ide, tak sa prišla opýtať, či si deti nevymýšľajú. Keď som jej vysvetlila, čo sa deje, od prekvapenia ani nevedela rozprávať. Veľmi mi ďakovala.

Na druhý deň prišli súrodenci do školy a podávali mi tašku so živým kohútom a dvomi hlávkami kapusty. Teraz som zostala prekvapená ja. Poďakovala som sa a povedala, že si jednu hlávku kapusty nechám. Vedela som, že to bolo z vďačnosti, a nechcela som ich uraziť. Ale kohútom nech radšej potešili svoje sliepky. Deti utekali s radosťou domov a v ten deň mali voľno

Ak ste prežili niečo zaujímavé, podeľte sa o svoj príbeh. Uverejnený príbeh v časopise aj na webe odmeníme knižnými novinkami. Príbehy posielajte na email ivana.adamcova@newsandmedia.sk