Mama čakala na električku, keď jej Braňo poslednýkrát zamával! Strašné a smutné, čo sa STALO

Pozriem na neho, potom na tú nohu. „To sa ešte načakáme,” poviem s úsmevom. Doktorka ešte ani neprišla. Prehodil, že prišiel len po výsledky. Braňo, ako sa neskôr predstavil, mal za sebou ťažké obdobie.

Jeho mama trpela ischemickou chorobou srdca. Prekonala dva slabšie infarkty. Celá rodina sa o ňu bála, lebo choroba srdca je tichý zabijak, ktorý prichádza kedykoľvek.

Braňo bol ženatý, narodila sa mu pekná dcérka, z ktorej mali všetci radosť. Hlavne Braňova mama. Tá opatrovala vnučku Terezku od jedného roka, aby nevesta mohla ísť do práce. Stavali totiž rodinný dom a to nie je lacná záležitosť. Potrebovali dva platy. Keď mala Terezka tri roky, začala chodiť do škôlky a Braňova mama si našla prácu.

Jedného dňa si Braňo s rodinou chceli urobiť výlet k známym, ktorí bývali dosť ďaleko, no v peknom rodinnom dome na vidieku. Ich deti sa už poznali a kamarátili sa od útleho veku. No Braňo sa v deň odchodu dozvedel, že potrebuje dokončiť nejaké veci do práce. Odchod sa teda zrušil. Mama napiekla fajnové buchty na cestu, no nikto po ne neprišiel.

Na druhý deň ráno sa ozval mame Braňo, že príde po auto aj buchtičky. Mama už bola na odchode do práce, tak sa dohodli, že sa po ceste stretnú. Braňo dobehol na bicykli, vzal buchty, rýchle sa rozlúčili a každý išiel po svojom.

Mama čakala na električku, keď už Braňo sedel v aute a zatrúbil na ňu. Zamávali si, mama bola akási smutná. Ešte aj čierne oblečenie, ktoré v robote vyžadovali, ju robilo staršou a smutnejšou. Na túto chvíľu Braňo nikdy nezabudne. Bolo to poslednýkrát v živote, čo jej zamával a videl ju. A jej výborné buchtičky boli jej posledné, ktoré s láskou napiekla.

Mame totiž o dva dni prišlo zle, dostala bolesti v hrudníku, tŕpla jej ruka, zavolala sanitku, ale infarkt bol silný, srdce jej vypovedalo skôr, ako prišla záchranka.

Rodina sa predčasne vrátila z dovolenky, bol pohreb. V truhle mama vyzerala spokojne, aj akýsi malý úsmev mala na na tvári. Všetci plakali, bola ešte pomerne mladá a tak tíško opustila tento svet.

Veľmi smutný príbeh. Ale Braňo sa mi stihol pochváliť, že v rodine to tak býva, keď niekto odíde, niekto nový prichádza a oni čakajú druhé dieťa. Tak smútok strieda radosť a je to presne ako v živote.

Vyšla sestrička a Braňo bol v poradí... Keď vyšiel z ordinácie lekárky, bol šťastný, lebo výsledky mal v poriadku. Úprimne ma to potešilo. Srdečne sme sa rozlúčili.

Takto nečakane som spoznala mladého človeka, ktorý na svoj vek už zažil bolesť, ktorá sa snúbila s radosťou. Škoda, že sa tej radosti nedočkala mama...

A to všetko sa stalo aj preto, že sme na rozdiel od druhých nepozerali do mobilu, ale normálne sa rozprávali. Tieto náhodné dôvernosti robia náš život naozaj krajším.