Manžel mojej kamarátky si ma tajne zavolal na kávu: Nezvládal to, jeho žena sa správala čudne!

Už od škôlky som mala kamarátku Evu. Keď sme ukončili strednú školu, začali sme spolu podnikať. Bola som vyučená kaderníčka a Eva sa venovala nechtom. Prenajali sme si priestor. Hoci to na začiatku bolo ťažké, postupne sme získali klientelu a mali sme slušné zárobky.  Roky plynuli a nám sa darilo v pracovnom i súkromnom živote. Vydala som sa za Karola, ale deti sme nemali. Eva sa vydala za Vlada a mali dcérku a synčeka.

Jedného dňa prišla Eva do práce ako vymenená. Začala splietať niečo o duchovnej ceste ľudí a iné nezmysly, ktorým som vôbec nerozumela. Ukázala mi akýsi článok, aby som si ho prečítala. S veľkou nechuťou som tak urobila a vrátila jej ho, že ma to nezaujalo. Eva sa pre to urazila.  Prešlo niekoľko dní a v salóne nám pribúdali čoraz čudnejšie časopisy, akože pre zákazníčky. Začala zapaľovať vonné tyčinky, ponúkala klientkam liečivé kamene a kadečo iné. Jasné, že sa mi to nepáčilo. Aj som jej to povedala, ale ona s tým neprestávala, práve naopak, čoraz viac vnucovala ženám svoje názory, hoci ich nikto nechcel počúvať. Doslova nám odháňala zákazníčky.

Po mesiaci Eva prepadla tejto novej vášni natoľko, že sa mi ozval jej manžel, či sa nestretneme. Pri káve sa mi zdôveril, že sa mu Eva nepozdáva, že sa veľmi zmenila a správa sa čudne. Chodí na akési kurzy a postupne mení celú domácnosť. Pritom zanedbáva deti. Bola som šokovaná. Radili sme sa, čo ďalej. Snažili sme sa jej dohovárať, ale bolo to ešte horšie. Eva sa bránila, že ničomu nerozumieme a že to my žijeme svoj život nesprávne.

Jedného dňa si Eva domov priviedla partiu podobne zmýšľajúcich ľudí, ale Vlado ich vyhodil. Nato naštvaná odišla z domu. Vraj chce žiť iný život! Prestala chodiť do práce. Oznámila mi listom, že končí s podnikaním. Bolo mi to ľúto, no trochu sa mi uľavilo, lebo v poslednom čase nerobila dobrý dojem a kazila nám biznis. Keď som po čase stretla Vlada, skoro som ho nespoznala. Neoholený, zanedbaný, utrápený. Eva sa im vôbec neozývala. Po polroku sa zrazu objavila v salóne. Vyzerala rovnako strašne ako pred časom jej manžel Vlado. Unavene, zničene. So slzami v očiach mi rozprávala, že sa pridala do sekty. Keďže nemala majetok, ktorým by prispela do spoločného fungovania, musela platiť službami. Stala sa tam pre všetkých upratovačkou, kuchárkou a nakoniec akousi spoločnou milenkou.

Zo začiatku bola taká šťastná, že ju prijali medzi seba bez všetkého, že jej neprišlo na um, aby protestovala alebo sa nejako bránila. No život v zdanlivo šťastnom nemateriálnom spoločenstve bol plný klamstva. Čoskoro prišla na to aj sama, keď sa hlavnému vodcovi sekty sťažovala, presvedčil ju, že chyba je v nej. Po troch mesiacoch predstieranej radosti sa cítila zneužívaná a zničená. Nechcela byť toho súčasťou. Doslova odtiaľ utiekla a prišla ku mne. Načas som ju vzala k sebe, aby sa pozbierala a našla odvahu vrátiť sa k rodine. Keď sa konečne odhodlala, Vlado ju prijal späť. A deti tiež. Neverili, že ju ešte niekedy uvidia. Postupne si všetko odpustili a Eva začala pracovať.

Teraz, po niekoľkých rokoch žijú opäť v harmónii a o tom, čo sa udialo pred rokmi, nehovoria. 

Jana

Ide o varovný príbeh, no pre túžbu po zmene životného štýlu nemusíme hneď skončiť ako Eva. V strednom veku veľa z nás prehodnocuje, či dožiť život tak, ako sa začal, a hľadá akýsi hlbší zmysel. Je to normálne a netreba sa za to hanbiť, ale preto sme náchylnejšie uveriť rôznym klamlivým vodcom spoločenstiev. Buďte preto opatrné a zmeny robte radšej pomaly.