Manželova milenka jej napísala list: Takmer odpadla, keď zistila, s kým a KDE jej muž spáva!

To, čo som sa nedávno dozvedela, už nedokážem prehltnúť. Po pôrode som mu odpustila, nechcela som rozbíjať našu krehkú rodinu. Mala som čo robiť sama so sebou, bolela ma rana po cisárskom reze, malý sa nechcel prisať na prsník, trápili ho koliky a vo dne v noci plakal.

Trpela som aj miernou popôrodnou depresiou a posledné, na čo som myslela, bol sex. Samozrejme, manžel očakával, že po dlhom a náročnom tehotenstve konečne získa späť svoju manželku. Nebol pripravený na obrovskú zmenu, ktorú so sebou narodenie dieťaťa pre ženu a celú rodinu prináša.

Hádali sme sa, ja som potrebovala objať a zotrieť slzy, on chcel mať teplú večeru a sex. Naše potreby boli celkom rozdielne a ani jeden sa nechcel prispôsobiť tomu druhému. A tak si našiel milenku. Od začiatku som o tom vedela, bolo to jasné ako facka. Zrazu so mnou prestal bojovať, stiahol sa do seba. Chodil domov neskoro večer. Nakúpil jedlo, aby mi zatvoril ústa, malého si na chvíľu vzal do náručia a potom sa opäť niekam vytratil. Bola som na dne.

Taká som bola slabá a vyčerpaná, že som nemala silu klásť mu otázky, niečo mu vyčítať. Možno som niekde v hĺbke duše bola spokojná, že mi dáva večer svätý pokoj a ja si po poslednom dojčení môžem ľahnúť do postele.

Nemala som silu byť mu plnohodnotnou manželkou. A on nechcel čakať. Napriek tomu sme sa nerozviedli. Malý rástol a osamostatňoval sa. Postupne som sa vracala do života, začala som sa o seba viac starať, tehotenské kilá zmizli a mala som oveľa viac energie.

Keď syn nastúpil do škôlky, s manželom sme už boli opäť silná dvojka. Odišiel od milenky a rozhodol sa pre mňa. Odpustila som mu. Za jeho neveru som obviňovala seba, vyčítala som si, že som podľahla depresii a nechala som to zájsť až tak ďaleko. Lenže...

Nechápem, prečo mi nedošlo, že som na svoje pocity mala plné právo! Mal predsa stáť po mojom boku a podržať ma v náročnom období, a nie hneď utekať za inou ženou a myslieť len na seba! Dnes to už viem, ale tak veľmi som chcela, aby naše manželstvo fungovalo...

Bála som sa, že so synčekom zostanem sama. Ach, ja hlupaňa! Jasné, že si ma muž prestal vážiť, a keď sa naskytla ďalšia príležitosť na neveru, neodolal. Veď žena mu predsa opäť odpustí, či nie? Nuž, tentoraz sa mýlil.

Všetci mi hovoria, aby som sa rozviedla. Viem, že je to jediné správne riešenie. A napriek tomu stále zmätene prešľapujem na mieste! Poznáme sa takmer od tínedžerských čias, prežili sme toho tak veľa, vybudovali sme si spoločný život, rodinu... Náš syn nás stále nesmierne potrebuje a ja si neviem predstaviť, že spolu už nebudeme sedávať za jedným stolom, že prestaneme chodiť na výlety, riešiť problémy ako rodina.

Manžel mi veľmi, naozaj neuveriteľne ublížil a ja stále neodchádzam. Viem, že to tentoraz musím urobiť. Závisí od toho moja vlastná sebaúcta. Ak mu nedám lekciu, neklesnem len vo vlastných očiach, ale raz aj v synových.

Jeho milenka mi poslala list. Tentoraz som neveru neodhalila, bola som príliš zaujatá svojou kariérou a synovou výchovou. V práci som sa nezastavila, doma sme riešili synove domáce úlohy a projekty. Starala som sa o domácnosť a cez víkendy som sa ponáhľala k rodičom. Síl im ubúda a tiež potrebujú moju pomoc.

Dostala som list od ženy, ktorá sa pred pár rokmi príležitostne starala o nášho syna, keď som si potrebovala niečo vybaviť alebo si užiť trochu času pre seba. Naša opatrovateľka je mladá žena, vtedy študovala na univerzite a vo svojom voľnom čase nám chodila pomáhať s dieťaťom.

Áno, občas som ju nechala v byte samu s manželom. Vtedy sme čerstvo prekonali jeho prvý intímny prešľap a v živote by mi nenapadlo, že okamžite začne pokukovať po inej žene. A hneď po tej, ktorú má doma rovno pod nosom (okrem mňa, samozrejme)! Ten zákerný neverník!

Opatovateľka v liste opísala, že sa spolu niekoľkokrát milovali v našej manželskej spálni. Ich aféra trvala niekoľko mesiacov a roky sa príležitostne stretávali! Niečo sa však muselo stať. Zrejme jej môj muž dal kopačky, inak by mi takýto list neposlala. Určite sa mu chcela pomstiť. Bojím sa pomyslieť na to, čím ju nahneval. Asi si našiel ďalšiu milenku... Ach, za koho som sa to vlastne vydala?!

Samozrejme, list som mu ukázala. Jeho reakcia bola vopred jasná.

Všetko popieral, klamal, kričal, ku koncu pridal aj zopár trápnych sĺz. Talentovaný herec. Bolo mi z neho zle. Moju dôveru navždy stratil. Už mu neverím. Nikdy som si nerobila ilúzie o láske na celý život, možno aj preto som mu tú prvú neveru dokázala odpustiť. Ale tentoraz zašiel priďaleko. Roky udržiaval intímny styk s našou opatrovateľkou a ja som o tom nemala ani potuchy! Veď sa s ňou miloval v našej spálni, v mojej posteli!

A ktovie kde všade ešte... Náš byt sa mi zrazu hnusí, každý večer ticho plačem do vankúša, aby ma synček nepočul. Uvažujem, čo ďalej, ako sa z toho dostanem. Ako budem žiť? Blížim sa k 40-ke a musím začať od začiatku. Kde budem bývať? Zostanem už do konca života sama? Čo ak mi syn nikdy neodpustí, že som ho pripravila o otca? Príliš veľa otázok, príliš veľa bolesti v srdci...

Klaudia