Manželstvo sa dostalo do slepej uličky: Muž ju podvádza a ona... Jej priznanie vás prekvapí!

Mariana sa zdôverila s trpkou manželskou realitou, v ktorej žije. Už niekoľko mesiacov vie, že jej partner zahýba, no napriek tomu mu to ticho toleruje.

Manžel Bori trávi posledných pár rokov doma čoraz menej času. Našiel si rôzne záľuby, do ktorých Marianu nezahrnul: chodieva s partiou na koncerty, motorkárske výlety a na ramenách mu pribudli nové tetovania.

Mariana mu nič nevyčítala, sama má veľa vlastných záľub. Vie, že po 20 rokoch manželstva už iskry nelietajú, do manželskej spálne aj spolužitia sa vkráda nuda, a tak robí každý čo vie, aby sa ako-tak rozptýlil. No zdá sa, že Boris sa začal rozptyľovať až príliš.

V poslednom čase bol akýsi príliš odmeraný, na deti aj na ňu sa díval akoby cez sklo. Keď sedeli spolu pri večeri, mala pocit, že tam s nimi sedí len jeho telo. Jeho myšlienky lietali celkom inde. Netrvalo dlho a kolegyňa jej "vďačne" oznámila, že ho videla s nejakou mladou babou v tesnom objatí v jednej kaviarni. Mariana sa síce vo vnútri celá chcela, ale narovinu sa ho na to spýtala. Samozrejme zapieral. Po nejakom čase prelustrovala jeho mobil a všetko bolo jasné – Boris má milenku.

Kričala, vrieskala, dokonca ho udrela, keď sa to prevalilo. Vyhrážala sa rozchodom, rozvodom, vyhodila mu veci z bytu. No Boris sa s prosíkom vrátil. A ona ho prijala späť. Asi mesiac potom strúhal dobrotu, zniesol by jej modré z neba, no potom sa vrátilo všetko do starých koľají. Mariana tuší, že sa stále s niekým stretáva. Sklený pohľad a netýkavosť sa mu vrátili. Nedá sa s ním na túto tému vôbec rozprávať, Boris všetko zaryto popiera. Tvrdí, že by ju nikdy neopustil ani sa s ňou nerozviedol. A ona mu chce veriť...

Lenže cíti, že v ich manželstve sa niečo veľmi pokazilo a ona sama to nevie opraviť. Má pocit akoby žila v nejakej prázdnej bubline, ktorá je síce pekná navonok, ale vyprázdnená zvnútra. Zaspávajú vedľa seba bez dotyku, bez objatia. Žijú vedľa seba, ale každý vo svojom svete.

Mariana napriek všetkému tvrdí: „Nedokážem ho opustiť, asi stále žijem z nejakých zvyškov tej zašlej lásky. Beriem to tak, že pokiaľ nechce odísť ani on, má to ešte šancu. Aj keď... asi by sme sa mali obaja viac snažiť. Cítim sa v tom ako zaseknutá, neviem spávať, vnútorne sa trápim, ale myslite si o mne čo chcete, na rozvod nemám guráž. Som preto slaboch? Nie, nemyslím. Som stále manželka. V dobrom aj v zlom...“