Mária a Roman sa spoznali, keď boli tínedžeri. Ako sa budú volať ich deti, mali naplánované už pred svadbou. No keď nadišiel čas založiť si rodinu, akosi im nebolo dopriate. Koľkokrát sa museli vyrovnať so stratou nenarodeného bábätka?
Zbožné prianie
Často sa mi snívalo, že držím naše dieťatko v náručí, uspávam ho a ticho mu šepkám, ako ho ľúbim. Cítim vôňu detskej pokožky, nežne mu hladkám malé prstíky. Moje srdce bolo naplnené láskou. Tento sen sa stále vracal, akoby mi osud chcel dať znamenie.
Túžba po dieťati
Na prvé tehotenstvo si pamätám až príliš dobre. S manželom Romanom sme si povedali, že už je na deti ten správny čas. Tak som vysadila tabletky a začali sme sa pokúšať o bábätko. Keď som nedostala menštruáciu, nedávala som tomu priveľké nádeje, rozhodla som sa počkať. No keď mi meškala týždeň, kúpila som si test v lekárni a snažila sa nemať priveľké očakávania. Ale niečo vo mne si prialo, aby sa splnilo to, čo sme si tak veľmi želali. A skutočne – boli tam dve vytúžené čiarky. S Romanom sme od radosti tancovali po byte a predstavovali si, ako bude naše dieťa vyzerať. Dievča alebo chlapec? Bolo nám to úplne jedno, hlavne nech je zdravé. Už sme nechceli byť len my dvaja, chceli sme byť kompletná rodina.
