Markétu zase manžel poslal kdesi... Utiekla k Eve, ktorá jej ÚPNE zmenila život! Čo urobila?!

Slnko sa pomaly vyhuplo nad strechy a jeho lúče ma prebudili na rozkladacej pohovke v byte mojej najlepšej kamarátky Evy. Včera som sa s ním opäť pohádala, s tým sebeckým hlupákom. A tak som si zbalila pár vecí a utiekla k Eve. Potrebovala som útočisko a kopu zmrzliny.

„Ahoj, strhaná cestovateľka,“ usmiala sa Eva, keď ma zbadala vchádzať do kuchyne. Objala ma vôňa jej levanduľového šampónu, ktorá ma okamžite upokojila.

„Ahoj,“ vyfučala som. „Zase to urobil...“

Porozprávala som jej o celej hádke, od začiatku do konca. Eva počúvala bez prerušenia, občas pridala chápavé slová alebo pobavene pokrútila hlavou. Potom sme jedli vanilkovú aj jahodovú zmrzlinu, kým sme nemali lepkavé prsty a smiech na perách.

„Vieš, je ľahké zamieňať si pohodlie s láskou. Možno ťa má rád, ale táto láska nie je tá pravá, podporujúca a budujúca,“ povedala Eva len tak mimochodom, ale u mňa tie slová rezonovali akoby privolala búrku.

Pohodlie... áno, s ním to bolo pohodlné. Žiadne hádky, žiadne výzvy, len stereotypná rutina. Ale takisto aj nudná a beztvárna. Kamarátka Eva mala pravdu.

Nasledujúce dni som v nej bývala a zbierala myšlienky. Eva ma zabavila komédiami, vzala ma na prechádzku do parku, kde sme kŕmili kŕdle holubov a večer sme spolu varili a debatovali o všetkom možnom. Jej optimizmus a priateľstvo boli ako balzam na moju zranenú dušu a krízu vo vzťahu.

Jednu noc sme ležali na jej veľkej posteli a pozerali staré fotky. Objala ma okolo pliec a povedala: „Pamätáš sa na ten festival v lete? Ako sme sa stratili a museli sme prespať pod hviezdami?“

Zasmiala som sa. „Ako by som mohla zabudnúť? Presne vtedy sme si sľúbili, že si vždy budeme navzájom oporou, nech sa deje čokoľvek.“

V tej chvíli mi to došlo. Možno som stratila toho sebeckého hlupáka, ale získala som niečo oveľa vzácnejšie – priateľku, ktorá ma vždy podrží, povzbudí a nikdy nesúdi. Akosi mi bolo zrazu ľahko a rozhodnutie mohlo prísť...

Nasledujúce ráno som sa od Evy sťahovala s definitívnym rozhodnutím v srdci.

Vzťah s partnerom už nefungoval a ja som si zaslúžila oveľa viac. Povedala som mu pokojným, no pevným hlasom, že je koniec, že už ďalej nechcem žiť stereotype a klamstve.

Spočiatku sa bránil, snažil sa ma presvedčiť, že sa to dá napraviť. Ale ja som už vedela svoje. Rozhodnutie bolo ťažké, ale dobré pre oboch. Každý z nás sa bude môcť posunúť lepším smerom.

Srdce som síce mala zlomené, ale zároveň aj plné lásky z vďaky za priateľstvo, ktoré je silnejšie ako akýkoľvek vzťah s mužom. Rozhodla som sa zamerať na seba, na svojich úžasných priateľov na život plný dobrodružstiev. A vedela som, že nech sa v ňom bude diať čokoľvek, vždy budem mať vedľa seba Evu, svoju priateľku na život na smrť.