Reklama

Máte doma mimoriadne nadané dieťa? Nenechajte to len tak! POZOR, môžu sa stať priemernými...

Máte doma malého génia?

Zdroj: shuttertock

Reklama
Soňa Andrisíková

Soňa Andrisíková

redaktorka týždenníka Nový Čas pre ženy

Na jednej strane bývajú mimoriadne nadané deti veľmi živé a zaujímajú sa o všetko okolo seba. Na druhej strane dokážu byť uzavreté a odmietajú autority. Ako ich vychovávať?

Radí Jolana Laznibatová

Pani Jolana Laznibatová vie o nadaných deťoch svoje. Je zakladateľka a riaditeľka Školy pre mimoriadne nadané deti a gymnázia v Bratislave. Práve rodičia, ktorí sa jej pýtali, prečo neexistuje škola pre nadané deti, ktoré už v predškolskom veku vedia čítať, písať či počítať, ju inšpirovali vytvoriť niečo, čo dovtedy neexistovalo. „Tieto deti boli svojimi vedomosťami úplne očarujúce. Napríklad čítanie, písanie, počítanie, ktoré sa mali učiť v škole, mali už dávno zvládnuté, preto na základe našich skúseností vieme, že sa musí zohľadňovať najmä ich intelektový vývinový náskok.“ Nadané deti majú svoje špecifiká a charakteristiky, sú akoby iné, svojské, individualistické, vývinovo vyspelejšie. Niekedy si nerozumejú s rovesníkmi, na druhej strane sa všetko učia ľahšie, rýchlejšie, trvácnejšie a nepotrebujú toľko opakovania, aby si to dobre zapamätali. Preto učivo musí ísť viac do hĺbky i do šírky.

Rodičia sú prví
Nadanie možno identifikovať u detí od dvoch-troch rokov. V tejto fáze sú dôležití práve rodičia, ktorí ako prví môžu spozorovať, že ich dieťa je iné a na svoj vek sa prejavuje nezvyčajne v porovnaní s rovesníkmi. Podľa pani riaditeľky sú takéto deti extrémne citlivé, perfekcionistické, majú schopnosť dlhodobej koncentrácie pri oblasti, ktorá ich zaujíma. „Je nevyhnutné otvoriť špecializované centrum psychologicko-pedagogického poradenstva, ktoré by zabezpečovalo riešenie mnohých problémových situácií. Chýbajú aj škôlky pre nadané deti, ktoré by ich rozvíjali a podporovali,“ vysvetľuje a dodáva, že mnohí rodičia potrebujú poradiť, ako s týmito deťmi zaobchádzať už v predškolskom veku. Ide totiž o silné osobnosti, ktoré odmietajú autority a v bežných škôlkach sa často označujú za problémové. Pritom sú to často deti nadané, čo neskúsený psychológ nemusí rozpoznať.

Máte podozrenie?
Ak rodič tuší, že by jeho dieťa mohlo byť nadané, mal by sa obrátiť na odborníka, a to psychológa, ktorý pracuje s nadanými deťmi. On môže poradiť, ako pracovať s takýmto dieťaťom doma, čo mu poskytnúť pre jeho ďalší optimálny rozvoj. „V bežnej škole môže vzniknúť problém, napríklad sa ešte len napíše úloha na tabuľu a dieťa už vie výsledok. Len čo sa učiteľka niečo opýta, tieto deti prvé reagujú, všetko majú hneď vyriešené, čím sa môžu stať neobľúbenými u spolužiakov. Zároveň môžu byť neobľúbené u učiteľov, pretože tí nemajú radi, keď je skupina nevyrovnaná a niekto im narúša prácu s ostatnými deťmi v triede,“ vysvetľuje odborníčka problémy, ktoré vznikajú.

Stáva sa priemerným
Tieto deti dostávajú učivo a podnety, ktoré sú pripravené pre priemernú populáciu, čo nadaným deťom nestačí. Potrebujú oveľa viac stimulov, ktoré v bežnej škole nedostávajú. Pani Laznibatová vraví, že učiteľ nemá šancu urobiť zadania alebo pracovné listy pre jedného nadaného žiaka v triede, musí sa skôr venovať tým, ktorí sú slabší. „To je vlastne dôvod, prečo sa takéto nadané dieťa pomaly, ale isto stáva priemerným a jeho potenciál sa nerozvíja. Mimoriadne nadanie je niečo, čo len tak nezmizne, ale v nepriaznivých podmienkach sa môže zanedbať, potlačiť až stratiť.“

Aj šikanované
Aby nemali medzi rovesníkmi problémy, často zatajujú, že sú nadané, najmä vo vyšších ročníkoch. „Z praktických skúseností možno spomenúť napríklad dievča, ktoré už vedelo čítať a písať, keď išlo do školy. Po nejakom čase v triede pochopilo, že asi bude lepšie prispôsobiť sa ostatným, aby na seba nepútalo pozornosť,“ vraví. „V inom prípade sa stalo, že žiak bol na zá­klade odporúčania učiteľov preložený z nižšieho do vyššieho ročníka, ale ostatné, staršie deti s tým mali problém, keď videli, že je niekto šikovnejší, všetko vie rýchlejšie a navyše je ešte mladší. V takých situáciách potom môže dochádzať k drsnejšiemu prístupu zo strany spolužiakov, dokonca k prejavom šikanovania.“

Hľadajú liek na rakovinu
Školy pre nadané deti vychovali už mnoho absolventov. Väčšina z nich sa úspešne uplatnila na univerzitách a trhu práce na Slovensku, ale aj v zahraničí. Medzi absolventmi sú dnes osobnosti, ktoré hľadajú liek na rakovinu, zostrojujú ekologické vozidlá, umelé inteligencie, sú medzi nimi úspešní vedci, právnici, programátori i lekári. Rodičia by mali vedieť, že sieť škôl v rámci Programu APROGEN prijíma žiakov nielen do prvej triedy, ale je možnosť zaradiť ich aj neskôr do každého ročníka po celom Slovensku, keď sa potvrdí, že ide o nadané dieťa.

Ako ich identifikovať
Ešte aj dnes sa stáva, že psychológ, ktorý s takýmito deťmi nemá skúsenosti, nevie nadané dieťa identifikovať. Väčšinou povie rodičom, že ich dieťa je síce mimoriadne vyspelé v intelektovej oblasti, ale sociálne a emocionálne je ešte nezrelé, ťažšie komunikuje, nevie udržať pozornosť, a preto neodporúča jeho zaradenie do školy. A rodičia nechajú dieťa ešte rok v škôlke. „Pre také deti je to väčšinou negatívne rozhodnutie. Pribúdajú aj deti s prejavmi Aspergerovho syndrómu či vývinovými poruchami a poruchami učenia. Pozorujeme, že populácia súčasných detí akoby dozrievala neskôr, preto treba veľmi citlivo pristupovať k dia­gnostike, posudzovaniu ich nadania a následnému zaraďovaniu do vzdelávacieho procesu. Je dôležité zdôrazniť, že pre nadané deti nie je optimálnou formou vzdelávania dnes uprednostňované inkluzívne vzdelávanie,“ vraví pani Jolana Laznibatová na záver.

Autor článku

Soňa Andrisíková

redaktorka týždenníka Nový Čas pre ženy
Ako študentka som sa vždy tešila na nové vydanie Nového Času pre ženy a jeho pestrý obsah. Dnes mám to šťastie, že ho spolu s mojimi kolegyňami tvorím pre vás aj ja a veľmi ma to baví. Rada prinášam v jednotlivých rubrikách nové informácie, zaujímavé postrehy, i moje vlastné myšlienky. Okrem domácnosti, vzťahov, zdravia, ezoteriky či hlavnej témy, píšem aj skutočné príbehy, ktoré sa stali mojou srdcovkou. Keď som začala spracovávať príbehy, ktoré vytvoril sám život, prišla tá najväčšia radosť z práce v časopise. Rada dostávam do povedomia osudy žien, ktoré nemajú v živote na ružiach ustlané a napriek tomu sa nevzdali. Rovnako obľubujem také, v ktorých sa ženy inšpirujú navzájom. Vďaka nim i ja sama napredujem.
Výber pre vás