Matka ju nechcela a otec jej až pred smrťou povedal celú pravdu: Z TOHTO sa ani nedá spamätať!

Za dlhé odlúčenia súrodencov či rodičov od detí často môže banálna hádka alebo maličkosť, niekedy, naopak, veľké peniaze či fatálne vzťahy. Naše krehké ego neznesie nápor nespravodlivosti, prípadne sa nedokážeme popasovať so zlom, ktoré uškodilo nám alebo našim blízkym. Krv nie je voda, manželstvo krúžok pre domácich majstrov a spory s blízkymi príbuznými nás bolia. Možno o to viac, o čo viac vyhlasujeme, že je nám to jedno. Ak máte rodinné vzťahy v poriadku, buďte za to vďačná, veľa ľudí okolo vás také šťastie nemá.

Pani Jaroslava od narodenia vyrastala bez matky. Jej otec mal obrovský vplyv a matke, ktorá nemala zodpovedajúce spoločenské postavenie, Jaroslavu zobral bez možnosti ďalšieho kontaktu. Dostala veľkú odmenu za to, že sa k dcére nebude hlásiť a dieťaťa sa zriekne. Stalo sa. Otec sa o Jaroslavu staral vzorne a snažil sa ju všemožne chrániť. Čo sa však stalo s matkou, Jaroslava poriadne nevedela. Otec jej až pred smrťou povedal celú pravdu. „Keď zomrel, tak som čoraz častejšie premýšľala o tom, ako moja maminka vyzerá, či sa na ňu podobám a či na mňa vôbec myslí,“ spomína Jaroslava.

„Myšlienky na ňu vo mne zreli celé roky, a keď som mala vlastné dcéry, začala som pátrať. Mamino meno som poznala. Súhra šťastných náhod mi pomohla zistiť, kde presne býva. S búšiacim srdcom som zazvonila a o chvíľku sa otvorili dvere. Hneď som ju spoznala. Boli sme si veľmi podobné. Myslela som si, že mi srdce vyskočí z hrude. Zrazu som vôbec nevedela, čo mám povedať. Predstavila som sa. Lenže ona v tej chvíli ani brvou nepohla. A ja som si vždy naivne myslela, že ma okamžite objíme a bude šťastná, že ma konečne našla! Nič také sa nestalo. Ani ma nepozvala ďalej!“ Matka o Jaroslavu nestála, do minulosti sa nechcela vracať. Chladne jej vysvetlila, že už má svoj život a svoju rodinu a že nič meniť nehodlá. Dokonca ju poprosila, aby radšej odišla. Cítila obrovskú bolesť a sklamanie.

Dlho sa z toho nemohla spamätať, matka nereagovala ani pri ďalšom pokuse o stretnutie. Toto obdobie jej pomohli prekonať dcéry. „Možno bola príliš zranená a zatrpknutá. Napriek tomu som ju mala rada, veď to bola moja mama! Zomrela pred dvanástimi rokmi a ja chodím každé Vianoce na jej hrob. Občas tam vidím svoje dve sestry – jej dcéry. Mávneme si, ale nič viac. Už som stará a zmierená, na nikoho sa nehnevám. Veď všetci sa stretneme v nebi.“

Nenávisť medzi umelkyňou Yoko Ono (87) a spevákom Paulom McCartneym (78) sa datuje od čias, keď sa v roku 1970 rozpadli Beatles. Yoko obviňujú, že bola hlavnou príčinou, dokonca vraj zabránila, aby sa skupina v roku 1974 dala opäť dohromady. Nenávisť trvala desiatky rokov. Yoko vyhlasovala, že McCartney je podradný muzikant. Paul hovorieval, že Yoko svoj život zasvätila tomu, aby mu škodila. Zmierenie prišlo v roku 2005. Yoko Ono spolu s vdovou po Georgeovi Harrisonovi Oliviou a so ženou Ringa Starra Barbarou uviedla na pódium Paulovu dcéru Stellu, keď sa podľa časopisu Glamour stala ženou roka.

Čo si myslíte, čo je kľúčom k tomu, aby sa dvaja ľudia stretli po rokoch a ich stretnutie bolo bez ohľadu na to, čo sa stalo v minulosti, pre oboch krásne?

„Myslím si, že sa potrebujú zbaviť prehnaného očakávania. Byť otvorení situácii, ktorá nastane, a nepredkresliť si ju vopred. Potom je možné, že sa ubránia určitému sklamaniu. Podobné je to vlastne aj v normálnych každodenných vzťahoch. K stretnutiu po rokoch treba tiež odpustenie a priamosť. Ak prišiel hosť do relácie s nenávisťou, nedokázal druhého otvorene vypočuť. Osobne by som všetkým priala, aby takýchto stretnutí bolo čo najmenej, aby vzťahy neodkladali a riešili čo najskôr.“