Mirka o sebe vraví, že je vždy iná, ale stále svoja. Pred piatimi rokmi odišla z firmy, kde doslova žila takmer 10 rokov. Ako sama vraví, bola to úžasná časť jej života a vyformovala ju v mnohých smeroch. Ale keďže má vo výbave sklony k vorkoholizmu, prišlo vyhorenie, a tak potrebovala vypnúť a dopriať si reštart tela, mysle, no najmä duše. „Už popri práci som sa venovala tarotu a numerológii, konšteláciám a ženským kruhom. Keďže mi to dávalo úžasný zmysel a pomáhalo to nielen mne, ale aj ostatným okolo mňa, vedela som, že to bude moja cesta. Pochopila som, že pre mňa je prepojenie týchto dvoch svetov – toho, čo voláme matrix, a toho, čo voláme duchovno – úplne prirodzené a veľmi sa mi to páči.“

Mirka vraví, že nedokáže tvoriť iba cez jeden nástroj sebapoznania, teda okrem numerológie, tarotu, konštelácií je to celá škála ďalších nástrojov. „Vyštudovala som dvojročnú školu kňažiek lásky a posvätnej sexuality u avalonskej učiteľky a ďalšie nádherné veci, ktoré, myslím, tvoria ucelený súbor nástrojov, ktorými dnes tvorím. Ale každý jeden musí dávať zmysel aj prakticky, byť využiteľný v obyčajnom živote, lebo to je podľa mňa pointa. Nie ulietavať na seminároch, meditáciách a potom odísť a v živote byť nešťastná a zmätená. V skutočnosti som veľmi praktický a uzemnený človek. Milujem vnímať život v súvislostiach a milujem cestu sebapoznania,“ vysvetľuje s nadšením.

Sama vraví, že hoci je to zvláštne, keď sa obzrie na svoj život, nemá pocit, že niečo prekonávala. „Bola som vždy vedená. A často som robila aj zvláštne a spontánne rozhodnutia. Napríklad som študovala obchodnú akadémiu a bez akéhokoľvek zázemia a prípravy som sa v poslednom ročníku prihlásila na žurnalistiku, lebo som to tak pocítila. Hneď v prvom ročníku prišli ľudia z TV Markíza, že potrebujú elévov do redakcie Telerána, tak som šla a bola som tam päť rokov. Potom som na konci štúdia úplne zmenila plány, s vtedajším priateľom som odišla žiť do Budapešti a po siedmich mesiacoch som sa vrátila domov s plánom, že pôjdem buď späť do Bratislavy, alebo do Budapešti. Poslala som jeden jediný životopis do spomínanej firmy. A tam som nakoniec ostala desať rokov.“ Keď potom prišlo rozhodnutie venovať sa duchovnu, bol to šok pre veľa ľudí, ktorí ju videli ako dravú, akčnú biznismenku. „U mňa to je v tých kľúčových momentoch málo premyslené, vždy je to spontánne,“ hovorí s úsmevom.

Úprimne priznáva, že prišli, samozrejme, aj náročné situácie. „Zdravie, muži, ale nič, čo by som označila za drámu, i keď vtedy to pre mňa dráma určite bola. Každý kúsok môjho príbehu ma viedol až sem, kde žijem dnes. Domov. A nemyslím tým miesto. Myslím tým stav bytia, to, ako sa duša cíti. Žijem život, ktorý milujem, z pohľadu ,starého‘ sveta nemám žiadne istoty, nenapĺňam predstavy a možno dokonca vzbudzujeme rôzne ,šumenie‘ tým, že žijeme inak, ale som Baran a mám to takto rada,“ vraví spokojne.

Na otázku, kto ju v živote najviac podporoval, odpovedá, ako to sama nazvala, tak „baransky“: „Podporovala som sa najmä sama. Odmalička mám pocit, že všetko musím sama zvládnuť. Toto bola téma, ktorú som dlho riešila a ktorú často riešim aj so ženami, ktoré sú takto nastavené. Tvrdo som drela či už v škole, alebo v práci. A to teraz nehovorím ako pozitívum, i keď vtedy som to tak, samozrejme, vnímala a bola som za to aj oceňovaná. Dnes je to inak. Stále mám veľa tvorivej energie, ale učím sa plynúť so svojou ženskosťou, neprepínať sa a dôverovať životu. To je pre mňa veľká výzva.“ Počas svojej životnej cesty dostala podporu, pretože stretla mnoho úžasných ľudí, ako vraví ona, nádherných bytostí, a vďaka nim je dnes tým, kým je. „Moji rodičia, i keď oni sami sa týmto veciam nevenujú, boli pre mňa vždy energiou podpory a prijatia. Nikdy, ani keď som odchádzala z miesta ,riaditeľky zemegule‘, ma nesúdili a verili, že sa mi podarí žiť aj tento môj sen. I v časoch, keď som sa bála a mala pochybnosti.“

Na svojej ceste zároveň stretla veľa úžasných žien, ktoré jej pomohli spojiť sa s jej ženou: „Začínala som v Slnku v srdci v Martine pri Janke Thomkovej a Danke Babkovej. S nimi som nejaký čas aj spolupracovala a ony dve budú vždy tie, pri ktorých sa cítim doma, tam som sa akoby znovuzrodila a naučila umeniu tarotu a numerológie, ktoré teraz sama učím. A ďalšie a ďalšie ženy, priateľky, učiteľky, vedmy a múdre bytosti, ktoré ma inšpirovali aj v súčasnosti inšpirujú.“ Mirka dodáva, že chuť žiť má vďaka svojmu manželovi a synčekovi. Oni sú základom toho, ako momentálne chce a túži žiť, a tomu je prispôsobený celý biorytmus.

Mirka svoje tvorenie už ani nenazýva prácou. „Tvorenie mi ponúka praktickú i spirituálnu rovinu. Praktická rovina je to, že sme všetci traja spoločne doma, tvoríme v našom domčeku, sme neustále so synčekom a tvoríme tak netradičnú rodinu, keď dieťa nie je odložené v jasliach, muž nechodí každý deň na viac ako osem hodín do práce a ženinou úlohou nie je iba upratať a navariť. Tento spôsob života by som nezvládla. Milujem našu farebnosť, to, že niekedy ani nevieme, či je víkend, či týždeň, lebo tvoríme a žijeme v súlade. Neoddeľujeme to, nemáme týždenné ani ročné plány nárastu. Máme každý jeden deň a žijeme ho najkrajšie a najplnohodnotnejšie, ako v tej chvíli vieme,“ rozpovedá pokorne a zároveň dodáva, že keď tento spôsob života zvažovali, vedeli, že to nebude jednoduché. „Žiadne istoty, žiadna stabilita, všetko je na nás a na našej chuti žiť. A našťastie zatiaľ nám chuť žiť a tvoriť narastá.“

Druhá rovina je tá spirituálna. „To, že v každej žene, s ktorou tvorím, sa zrkadlím ja sama, som stále na obrovskej nádhernej ceste sebapoznania. Je to dobrodružstvo zvané život. Je to pochopenie seba samej. Milujem prepojenie žien v kruhoch i na seminároch, tá sila, ktorá sa deje, keď je ženská duša nahá, to je sila, ktorá lieči svet. Keď si opäť dovoľujeme byť videné so všetkým, čím sme. Je to pocit domova. Je to pocit, ako keď ožívame, pocit znovuzrodenia. Pre mňa to naozaj nie je práca. Pre mňa je to mágia života a prináša mi to radosť.“

Milovníčka života a tvorenia vraví, že často dostáva pozitívnu spätnú väzbu. „Som za to vďačná a s pokorou a úctou ďakujem každý deň, že toto môžem zažívať a takto môžem žiť. Ale často hovorím, že najväčším zadosťučinením pre mňa je, keď sa žienky stretnú cez naše tvorenie a ostávajú priateľkami. Toto sa deje často. Stretnú sa na seminároch a vytvoria sa také silné spojenia, že potom sú roky v kontakte alebo dokonca tvoria spolu ďalej. Zistila som, že práve toto je pre mňa najkrajšia spätná väzba.“ Mirkino tvorenie má dva piliere. „Prvým je tvorenie so ženami prostredníctvom osobných konzultácií, seminárov, numerologických rozborov, rituálov a podobne. Druhým je tvorba našich krásnych Merlinových sviečok, tie tvorí môj muž a dotvára ich naša malá komunita ďalších ľudí či už maľbami, keramikou, bylinkami. Všetko sú to ručne tvorené či zbierané veci a dokopy vytvárajú naozaj krásne dielka. No ani moje tvorenie so ženami už nie je len ‚moje‘. Odkedy mám muža, teraz už manžela Vlasťa a synčeka Vlastíka, ktorý má rok aj osem mesiacov, je to naše tvorenie, pretože všetko sa deje spoločne. Vlasťo sa podieľa priamo na tvorbe seminárov a naše tempo doslova určuje Vlastík,“ vysvetľuje. Mirku a jej tvorenie nájdete na sociálnych sieťach pod názvom Duša ženy alebo na stránke www.predusuzeny.sk.

A čo robiť, ak sa chcete pridať k Mirkinej komunite Duša ženy? „Väčšinou sa ženy prihlásia na osobnú konzultáciu alebo na niektorý zo seminárov, ktorý je v ponuke. Prípadne si zvolia písomný numerologický rozbor. Mnohé z nich si volia naše harmonické Merlinove sviečky, lebo tie v sebe nesú úžasnú podpornú energiu na ceste sebapoznania.“ Mirka vraví, že tém, ktoré na sedeniach rozoberajú, je ne­úrekom, ale stále platí, že ženy hľadajú cestu k sebe, k svojej sile, k pochopeniu poslania, no a, samozrejme, vzťahov. „Mám tú česť tvoriť so žienkami, ktoré odmietajú byť v pozícii obete, chudery, ktorej sa dejú zlé veci. Stretávam sa najmä s takými, ktoré túžia prevziať život do svojich rúk a žiť ho naplno. Sú ochotné stretnúť sa so strachmi, liečiť rodové záťaže, uvoľniť pochybnosti o sebe, prestať sa báť svojej sily a jednoducho byť samými sebou. A to je úžasné, práve to ma na tom baví, to ma napĺňa. A nemožno povedať, že toto sa vyrieši na tejto konzultácii alebo na tomto seminári. Je to cesta. Sú také, ktoré k nám prídu raz, ale aj také, ktoré sú s nami roky. Ženy sú múdre, dajú sa viesť intuíciou a zvolia si ten spôsob, ktorý s nimi najviac ladí,“ hovorí na záver.