Miška náhle ochrnula počas brigády na Cypre, telo sa jej vyplo: Bol to zlý sen! Čím si prešla?

Miška študovala na hotelovej škole a jej snom bolo zarobiť si na New York. Preto vycestovala na Cyprus, kde sa rozhodla stráviť tri mesiace, aby si neskôr mohla splniť svoj cestovateľský sen. Mladá študentka si našla brigádu v obchode. „Všetko bolo super, práca aj kolegovia. No po troch týždňoch prišiel deň, keď som sa zobudila s bolesťami krčnej chrbtice a chrbta. Myslela som si, že z klímy, ktorá bola v práci. Bolelo to, a tak som šla na pohotovosť, kde mi pichli tri injekcie na uvoľnenie svalov a nervov.“ Z nemocnice šla s tým, že do pravej ruky nevedela nič chytiť a nohu ťahala mierne za sebou.

Po prebudení nočná mora

Osemnásty jún 2015 je deň, ktorý si bude navždy pamätať. Mišku zobudila neutíchajúca bolesť, a tak zavolala kamarátovi, aby ju odviezol do nemocnice. No to, čo sa následne odohralo, bolo ako zlý sen. „V aute som už padala do jednej strany, lebo mi odchádzalo telo tak rýchlo, že som sa neudržala v sede. Pamätám si len tmu a sanitky. Vraj ma museli hneď intubovať, lebo mi odišlo dýchanie. Malo to teda veľmi rýchly spád,“ spomína na udalosť spred šiestich rokov. Bola štyri dni v umelom spánku, štyrikrát jej prefiltrovali krv. „Prišli za mnou na Cyprus rodičia a konzul. Musím povedať, že zdravotná starostlivosť tam a u nás na Slovensku sa nedá porovnať,“ hovorí so smútkom. Diagnóza bola stanovená. „Ischémia miechy, teda nedokrvená miecha. Telo sa vyplo a ni­kto nevedel, ako to so mnou bude. Vďaka komplexnému cestovnému poisteniu ma previezli domov na Slovensko.“

Späť domov

Previezli ju do nemocnice v Nových Zámkoch, kde strávila na áre dva mesiace a mesiac na internom oddelení, pretože mala v tele zápal a vyskytli sa aj horúčky. Všetko sa komplikovalo. Prognózy tunajších lekárov neboli priaznivé. Povedali rodičom, že musí byť na dýchacom prístroji a dávajú jej dva mesiace, kým dostane zápal pľúc, a asi to neprežije. „Aj keď som robila malé pokroky, hýbala som prstami na nohách či ruke, lekári mi nedávali nádej.“

Miška vraví, že mala jednu výhodu. Tou bolo, že nevedela, čo jej v skutočnosti je. „Bola som nastavená, že to je dočasné a o nejaký čas budem okej. Veľmi veľa urobilo aj to, že moji rodičia za mnou chodili každý deň a nosili mi domáce jedlo.“ Miška radikálne schudla z pôvodných päťdesiatich kíl na tridsaťosem a vyzerala veľmi zle. „Rodičia to so mnou nevzdali a musím povedať, že vďaka nim som ešte tu. Hľadali spôsoby, ktorými by sa môj stav zlepšil. Na­ozaj by urobili pre mňa aj nemožné. Bez ich pomoci by som to nedala, darmo by som sa snažila,“ hovorí s obrovskou vďakou a láskou.

Má vnútornú silu

Základ všetkého je psychika. Miška si od začiatku z toho vedela urobiť aj žarty a nebrala to tak vážne. „Nemala som ani minútu pochybnosti o tom, že sa dám do poriadku, a to veľmi veľa urobí. Možno by som na tom bola horšie, ak by som od začiatku vedela, aké to je v skutočnosti.“ Dnes už vie, že nič nebude také ako predtým. „Čo už, život ide ďalej. Chcem žiť naplno, veď život sa nekončí, ak niekto skončí na vozíku, tak prečo nezabojovať, aby bol človek čo najviac samostatný a snažil sa žiť dôstojne,“ hovorí silná Michaela.

Príčina neznáma

Hoci diagnóza bola stanovená, nikto nevie, čo túto ischémiu miechy vyvolalo. „Mala som čerstvých devätnásť a je zvláštne, že ma niečo také postihlo v mladom veku. Lekár mi vravel, že sa také niečo môže stať znova, keďže nepoznajú príčinu. I keď sú isté dohady, že možno je to z toho, že som brala antikoncepciu, a možno pre tvoriace sa cysty... Lenže ťažko nad tým polemizovať,“ hovorí vyrovnane. V súčasnosti podstupuje hlavne rehabilitácie, vďaka ktorým vidí progres. „Ostatné, čo som vyskúšala, od biologickej liečby až po kmeňové bunky, sú fajn ako doplnkové spôsoby liečby, ale svaly sa nevybudujú z ničoho, človek musí fyzicky cvičiť.“

Cvičila na robotoch

Len nedávno bola tri týždne v Lehniciach v neurorehabilitačnom zariadení Levita, kde využívajú robotické prístroje. „Nie je to klasická fyzioterapia, ale idete priamo do prístrojov, ktoré vám nastavia napríklad odľahčenie, cvičíte kondíciu a spevní vám to aj svaly. Prístroj Lokomat Pro FreeD má Levita ako jediná na Slovensku. A potom, samozrejme, cvičím s fyzioterapeutom.“ Cvičenie si však musí rozumne rozdeliť a nepresiľovať sa. „Už sa mi stalo, že v decembri 2015 som dokonca prešla po schodoch, ale potom som to tak prehnala s cvičením, že v januári som nevedela nič. Treba počúvať telo. Jeden deň vládzem menej, druhý zasa viac. Netreba nič uponáhľať. Dnes už beriem do úvahy aj počasie, lebo aj to na mňa vplýva. Nie je každý deň super, no poviem si, že nevadí, zajtra to bude lepšie.“

Dušou umelkyňa

Miška nafotila aj vlastný kalendár. „Fotograf, s ktorým som spolupracovala, fotí veterány, a tak sme to využili. Ľudia ma môžu podporiť tým, že si ho kúpia. Takto sa snažím zbierať peniaze na rehabilitácie, ktoré budem potrebovať do konca života. Nie je domyslené ich financovanie, keďže štát prispieva len na základné rehabilitácie. Je to finančne náročná záležitosť.“ Aj preto vo voľnom čase maľuje. Udržiava ju to v psychickej pohode a môže si aj niečo privyrobiť. O tom, že nemaľuje zle, svedčí aj fakt, že mala prvú výstavu. „Verím, že nie je posledná,“ ukončuje odhodlane Miška.