Mladá Slovenka cítila, že sa narodila v nesprávnom tele: Z muža Ivana sa vykľula krásna Camille

Už je to pár rokov, čo si mladá Slovenka začala uvedomovať, že sa narodila v nesprávnom tele. Na svet prišla ako malý Ivan a vyrastala po boku dvoch bratov. Kým oni dvaja behali po vonku, strieľali góly do futbalovej bránky, triafali puky do tej hokejovej a doma sa pretekali s hračkárskymi autíčkami, Ivo sa maľoval, parádil, predstavoval si, že je princezná, a hral sa s bábikami. Už ako malé dieťa sa cítil ako dievčatko a považoval to za hotovú a jasne danú vec. Kým neprišiel do školy.

„Už v škôlke som vnímala, že som iná, že som žena. Odmalička som sa hrala s dievčatami aj s bábikami. Až v prvom ročníku som pochopila, že telom nie som žena, ale chlapec, keď mi pani učiteľka povedala: ,Ty si chlapec, musíš rozprávať v mužskom rode a musíš sedieť s chlapcom,‘“ zaspomínala si dnes Camille, aké boli jej kroky k uvedomeniu si, že niečo nie je v poriadku.

Naša spoločnosť sa stále stavia voči iným, inak orientovaným, z davu vytŕčajúcim ľuďom s odstupom, s nechuťou, nenávisťou. A pritom sú to stále ľudské bytosti z mäsa a kostí s citmi, aké máme aj my. V prípade Camille však nešlo o žiadne obrovské odhalenie či naberanie odvahy povedať, že je iná. „Odvahu vyjsť s pravdou von, že sa cítim ako žena a nie muž, som nepotrebovala. Nebolo to ťažké, pretože celá moja rodina aj známi už odmala videli a vedeli, že som iná. Takže doma to prekvapenie nebolo. Samu seba som vždy vnímala ako ženu.

Čo sa týka neznámych ľudí, niektorí reagujú dobre, niektorí, samozrejme, zle. Nájdu sa aj takí, ktorí sa za mnou otáčajú a vykrikujú na mňa, že som trans­ka,“ vysvetľuje Camille, ktorá našťastie cíti podporu rodiny. Na reakcie ľudí si už zvykla. Ako sama hovorí, chlapi berú v pohode, že je iná. „Horšie je to na diskotéke so ženami. Tie sa dosť závistlivo pozerajú, keď po mne pokukujú chlapi viac ako po iných ženách,“ objasňuje Slovenka, ktorá nemá skúsenosť s vyhrotenou reakciou na to, že je transsexuál.

Jej srdce patrí Slovensku, no neponúklo jej toľko možností, ako by si predstavovala, čo sa týka pracovných príležitostí. A tak sa Camille rozhodla zdvihnúť kotvy, keď dovŕšila dospelosť. „Ako osemnásťročná som odišla pracovať do zahraničia, keďže tu by som si nezarobila toľko peňazí, koľko som potrebovala. Odišla som do Nemecka, kde som pracovala a tancovala v nočnom klube. V zahraničí som už viac ako sedem rokov, no aj na Slovensku sa realizujem. Mám vlastnú značku mikín, tričiek, pulóvrov, ktoré sa dobre predávajú, a tak ma to živí. Časom mám v pláne začať predávať pánske boxerky a mihalnice a vlasy,“ hovorí o svojich pracovných snoch mladá žena. Základ jej podnikania tvorí oblečenie s potlačou jej fotografie a mena. Meno si vybrala podľa svojho vzoru, ku ktorému vzhliada. Jej idolom je totiž štyridsaťtriročná americká topmodelka Camille McDonald. A Bubno? „To je moja detská prezývka. Všetci známi, rodina, spolužiaci, kamaráti ma poznajú práve pod menom Bubno.“

Možno si pomyslíte, že nájsť vzťah v situácii, v akej je Camille, je priam nemožné. Možno je náročnejšie nájsť niekoho, kto chápe, akceptuje, toleruje, nemá predsudky. Keďže sa cíti ako žena, jej partnermi boli muži, ktorí ju brali takú, aká je. Naposledy jej srdce získal muž z polostrova v tvare čižmy. „Mala som štvorročný vzťah s mužom, bol Talian. Bývali sme spolu v jednej domácnosti v Nemecku, no minulý rok sme sa rozišli, lebo ja som musela ísť na Slovensko a on bol v Taliansku,“ prezrádza Camille. Žili síce v Nemecku, no na svoje rodné krajiny nezabudli a jeden druhého navštevovali aj vo svojich domovinách. Aktuálne je tmavovlasá Slovenka sama, a hoci musela minulý rok prísť domov, teraz je opäť za hranicami v Nemecku, kde pracuje aj býva.

Keďže sa Camille narodila ako Ivan, no cíti sa ako žena, naskytá sa otázka operácie a celkového prerodu muža na ženu. Samotná operácia je však zložitý proces a okrem samotného fyzického zákroku zmeny pohlavia musí adept absolvovať diagnostiku, rozhodovaciu fázu, takzvaný real life test a real life experience (test skutočného života a skúsenosti) a napokon hormonálnu terapiu. Súčasťou je aj posúdenie psychológom a psychiatrami, či je s touto voľbou človek skutočne stotožnený a naozaj do toho chce ísť, keďže zákrok je nezvratný. Camille rozhodne chce skúsiť operáciu zmeny pohlavia. Kým k tomu však dôjde, robí aspoň malé krôčiky k vysnívanému vzhľadu. „Zatiaľ mám urobené pery, beriem ženské hormóny a mám v pláne dať si urobiť nos. Operácia pohlavia je teda v procese,“ hovorí Camille Bubno, ktorú v tomto prípade čaká ešte dlhá cesta. No cieľ je jasný. 

Tieto dva pojmy sa často používajú ako synonymá, no je medzi nimi veľký rozdiel. Pohlavie je biologický termín a definuje sa podľa reprodukčných orgánov a chromozómov. Lekár na základe toho pri pôrode určí, či je dieťatko dievča alebo chlapec. Oproti tomu gender odkazuje na súbor znakov a vlastností, ktoré sa vzťahujú buď na chlapcov a neskôr mužov, alebo na dievčatá, neskôr ženy. Gender teda znamená to, ako vnímame vlastnú identitu, ako sa cítime, či ako muž, alebo žena, bez ohľadu na pohlavie. Niekedy sa používa aj termín „žena v tele muža“. Preto definícia transrodového človeka znie: je to človek, ktorého vzhľad, správanie alebo osobné charakteristiky sú odlišné od stereotypov typického muža alebo typickej ženy. Je to pojem používaný vo vzťahu ku každému, koho rodová identita sa nezhoduje so spoločenskými očakávaniami na rodové roly determinované pohlavím, ktoré bolo priznané, pridelené pri narodení.