Moje skúsenosti s úradom práce? Katastrofa! Posielali ma len do fabriky, tak som urobila TOTO!

Ekonómka Viera (47) z Košíc

„Mám stredoškolské vzdelanie, ale na úrade mi ponúkali len robotnícke profesie. Už dvakrát som bola na pohovore do fabriky a raz ma poslali do spoločnosti na upratovanie. Nechcem takéto práce. Načo som chodila do školy a robila si kurzy?“ pýta sa ekonómka Viera, ktorá má vo svojom odbore dvadsaťročnú prax. Ohradila sa voči ponúkanej práci. „Nakoniec som si našla pozíciu účtovníčky a som spokojná. Chodenie na úrad práce ma otravovalo,“ priznáva otvorene.

Študentka Natália (26) z Trebišova

Aj Natália má zlé skúsenosti s úradom práce. „Po skončení vysokej školy moje prvé kroky viedli na úrad. Dosť som sa toho obávala. A naozaj to bolo vždy nepríjemné, keďže som dlho čakala v úzkej chodbe spolu s neprispôsobivými občanmi. Bola som z toho maximálne frustrovaná. Pracovať som chcela, len sa mi nedarilo nájsť vhodnú prácu. Keď som tam šla, bála som sa, že ma pošlú do zákazníckeho centra alebo niekde k pásu, hoci mám vysokú školu. Našťastie, mala som dobrú referentku, ktorá svoju prácu nerobila čisto mechanicky, ale mala aj ľudský prístup. Dnes pracujem ako manažérka, ale prácu som si našla sama,“ dodáva.

Predavačka Gabriela (41) z Popradu, matka 11-ročnej Adrianky

„Po materskej som bola na úrade práce šesť rokov. Počas tohto obdobia som brigádovala ako predavačka v textile alebo ako upratovačka vo firmách v Poprade,“ hovorí Gabriela, ktorá sa starala o svoju vtedy 4-ročnú dcérku Adrianku. Gabika nepoberala nijaký príspevok a referentky z úradu práce ju posielali na rôzne pohovory a konkurzy.

"Šlo o 12-hodinové zmeny, bola som rozvedená a sama som sa starala o dcérku, takže takéto práce neprichádzali vôbec do úvahy. Kde by som nechala dcéru?“ kladie logické otázky všetkých mám. Sympatická Gabika dodáva, že mnoho ponúk, ktoré od referentky dostala, bolo už vopred obsadených.

„Zistila som to, keď som telefonovala so zamestnávateľom. Neraz mi to však nepovedal a ja som zbytočne chodila a míňala peniaze na cestovné.“ Nakoniec si prácu našla sama. „Upratujem kancelárie vo firme v centre Popradu. Práca ma baví, sme dobrý kolektív. Začínam ráno o pol šiestej, končím o pol jednej, takže mám dostatok času venovať sa Adrianke, ktorá je vo štvrtom ročníku.“

Asistentka Mária (39) z Košíc

„Pracovala som roky ako sekretárka. Firma skončila a ostala som bez práce. Maródovala som a potom ma referentka poslala do fabriky, ktorá sa zaoberala výrobou káblových zväzkov. Pohovor som nespravila, no napriek tomu ma do tej istej firmy poslala o pár mesiacov znovu. Darmo som hovorila, že som neprešla testami a že nie som manuálne zručná. Bolo to peklo. Chcela som pracovať v kancelárii, nie vo fabrike.“ Neskôr sa mala uchádzať o prácu upratovačky.

„Keď som referentke povedala, že chcem prácu, ktorá zodpovedá môjmu vzdelaniu a praxi, odvrkla, že som na úrade dlho a niekde ma poslať musí. To ma tak naštartovalo, že som si robotu našla sama. Pracujem vo vydavateľstve a som spokojná. Najviac ma iritovalo, keď tvrdila, že mi ponúkla vhodnú prácu. Pýtam sa, kto rozhoduje o tom, či je vhodná alebo nevhodná? Ona alebo ja? Do tej roboty budem denne chodiť ja,“ dodáva Mária a pridáva ďalší príklad: „Poslala ma do školy, aby som pracovala ako korepetítorka. Vôbec nevedela, o akú prácu ide, pretože v základnej umeleckej škole na mňa pozerali ako na prízrak, keďže som nemala žiadne hudobné vzdelanie a čo sa týka nôt, tak okrem husľového kľúča neviem nakresliť nič.“

Môže referentka posielať uchádzača na rôzne pracovné ponuky?

„Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny pracuje s voľnými pracovnými miestami, ktoré mu zamestnávatelia nahlásili. Pri ponuke práce uchádzačovi zohľadňuje jeho vzdelanie, prax, preferencie a usiluje sa ponúknuť mu prácu, ktorá tomu čo najlepšie zodpovedá. Ak sa však uchádzačovi dlhodobo nedarí nájsť prácu, ktorá by presne zodpovedala jeho preferenciám, musí rozmýšľať aj nad tým, že absolvuje vzdelanie či rekvalifikáciu alebo získa prax u zamestnávateľa v inej oblasti, teda v takej, kde je ponuka voľných pracovných miest bohatšia. Zákon stanovuje, kedy môže uchádzač o zamestnanie odmietnuť pracovnú ponuku.“

Ak je nezamestnaný nespokojný s ponúkanými prácami – môže si sám hľadať ponuky, aby sa vyhol nevhodnej práci?

Evidencia na úrade práce je dobrovoľná. To znamená, že každý, kto sa rozhodne pre evidenciu, v súlade so zákonom deklaruje, že chce a môže pracovať a že si chce hľadať prácu. Potom mu prácu bude hľadať nielen úrad, ale vyžaduje sa aj od uchádzačov proaktívny prístup k hľadaniu práce. Znamená to, že by si mal prácu hľadať aj sám.

11,29 % žien je evidovaných ako nezamestnaných v Prešovskom kraji len za september? Je to zároveň aj najvyššie percento z celého Slovenska a najväčší podiel má veková kategória od 25 do 55 rokov.

Nečakajte, urobte aktívne kroky

Každému sa pod vplyvom rôznych životných okolností môže stať, že sa ocitne bez práce. Pre pracujúceho človeka je strata ekonomickej istoty veľmi stresujúca, o to viac, ak sa na úrade práce ocitne žena samoživiteľka s nezaopatreným dieťaťom. Ak je rodina neúplná a žena z rôznych dôvodov nežije s otcom svojho dieťaťa/detí, preberá vo výchove aj chýbajúci mužský vzor. Pre zdravý vývin dieťaťa sú významné oba vzory v rovnakej miere – aj ženský, aj mužský. Pri kompatibilite oboch partnerov má dieťa ideálnu možnosť napodobňovať ich správanie a reagovanie v rôznych životných situáciách. Ak jeden z partnerov absentuje, dieťa je ochudobnené o túto možnosť, čo vytvára väčší tlak na rodiča, ktorý dieťa vychováva sám.

Zvýšte si stratenú sebaúctu

Úrady práce by mali pomáhať uchádzačovi, aby si prácu našiel jednoduchšie so zohľadnením individuálnych požiadaviek. Ponúkané rekvalifikačné kurzy majú napomôcť k tomu, aby si zvýšil kvalifikáciu, a tým pádom mal perspektívu nájsť si lepšie platenú prácu. Realita je však niekedy iná, ako by sme očakávali. Zobrazené je to aj v týchto príbehoch. Prečo pasívne čakať na ponúknuté práce, ktoré nebudú zodpovedať našim skúsenostiam a vzdelaniu, a neurobiť aktívny krok k vami preferovanej práci? V prípade, že si človek nájde prácu sám, prinesie mu to aj pocit zadosťučinenia a znovunadobudnutia stratenej sebaúcty a sebavedomia. Taktiež to prispeje k skráteniu pobytu na úrade práce.

Vyskúšajte hľadať prácu samostatne a nečakať na úrad práce. Sú dva spôsoby uchádzania sa o zamestnanie:

1 prejavenie záujmu o inzerované voľné pracovné miesto – najlepšie osobným, prípadne písomným kontaktom,

2 tzv. slepé uchádzanie – zaslanie žiadostí a ostatných materiálov bez toho, aby bolo vopred zrejmé, či daná firma v súčasnosti hľadá nových ľudí alebo nie. Nemožno jednoznačne určiť, ktorý spôsob je lepší – všetko závisí od vášho profesionálneho, premysleného a dôsledného postupu pri ich uplatňovaní.