Už ako školáčky sme mali spoločné záujmy – chodili sme na rovnaké krúžky, páčilo sa nám rovnaké oblečenie, mali sme i obľúbené seriály, ktoré sme pozerali len spolu. Za to, že sme sa spoznali, vďačíme najmä našim maminám, ktoré sú taktiež dlhoročné kamarátky, a rozhodli sa nás dať do rovnakej školy. Jedna bez druhej sme nevedeli vydržať. Mali sme jednoducho ukážkové priateľstvo, ktoré sa len tak nevidí.

Od prihovorenia sa po nerozlučné priateľstvo

Petra bola v škole tiché dievča, avšak známky mala vždy výborné. Vynikala hlavne v matematike a chémii. Pamätám si, akoby to bolo včera. Prišla po hodine za mnou a prihovorila sa mi. Bola som prekvapená, lebo Petra sa s málokým rozpráva pre svoju hanblivosť. V ten deň som dostala štvorku z matematiky, ktorá mi nešla. Povedala mi, že videla, aká som smutná zo známky a navrhla mi, že ma môže doučovať. Nemala som nad čím dlho premýšľať, a tak som jej ponuku prijala. Vtedy začalo naše nerozlučné kamarátstvo. Zistila som, že Petra nie je až taká hanblivá. Vedeli sme sa rozprávať dlhé hodiny.

Vedeli sme sa rozprávať dlhé hodiny.
Zdroj: shutterstock

Ako sme dospievali, začali sme sa rozprávať o tom, akí chlapci sa nám páčia. Nezdalo sa mi, že máme rovnaký vkus. Mne sa páčili vysokí v mojom veku, Petre sa podľa jej slov páčili starší. Obe sme si neskôr našli frajerov, avšak vždy sme si vedeli nájsť čas aj na seba. Petra mi hovorila, že pre ňu je čas strávený so mnou ako únik z reality. Mala som pocit, že si nedokáže nájsť muža, s ktorým bude šťastná. Povedala, že na tú pravú osobu ešte len čaká. Veľmi som jej to priala.