Mojkadlá, ktoré vyčarujú úsmev: Radosť pre deti i dospelých

Netušila, že raz bude žiť na Slovensku, v krásnej dedinke Malinovo a bude robiť radosť deťom aj rodičom originálnymi dekoráciami a hračkami do detských izieb. Inna Kovacsová (41) sa narodila v hlavnom meste Gruzínska v Tbilisi. Ako malé dieťa sa chcela stať cvičiteľkou koní alebo veselým klaunom v cirkuse. Okrem toho bola už od malička veľmi zručná. Jej babička ju naučila štrikovať, vyšívať aj šiť. Lenže...

V čase dospievania sa v jej vlasti zrútil socialistický režim a všetko, čo sa dovtedy zdalo byť bez problémov, dostávalo celkom inú tvár. V čase napätia a neistôt sa u mladého dievčaťa zdal najlepším riešením sobáš. „V mojom veku a v prostredí, v ktorom som vyrastala, to bolo celkom bežné aj za lepších čias,“ prezrádza. Prišla vojna a všetko, čo k nej patrí. Nedostatok jedla, vody, elektriny... Najhorším však bol pocit strachu o svojich blízkych. O práve narodené dieťa. „Jedného dňa sa moje najhoršie obavy naplnili. Stala som sa vdovou s bábätkom na rukách. Neverila som, že sa ešte niekedy budem smiať...“

Rodičia manžela sa rozhodli z krajiny odísť. „Chceli, aby som išla s nimi aj s dcérkou. Tak som sa ocitla na Slovensku, o ktorom som nevedela nič.“ Stala sa emigrantkou. „Nevedela som reč, ťažko som si hľadala prácu. Bola som však šťastná, že moje dieťa nehladuje a je v bezpečí.“ Po čase pracovala ako predavačka. Zaľúbila sa, znova sa vydala, vybudovala si nový domov. Postupne sa jej narodili dvaja krásni synovia. „Nebyť ich, asi by som nedostala inšpiráciu na to, čo už niekoľko rokov robím. Začalo sa to tým, že som im chcela ušiť textilný poťah na domček. Hľadala som si informácie na internete. Pri surfovaní som natrafila na diskusiu o bábikách. Vtedy mi napadlo urobiť deťom hračky, ktoré budú mäkké a z prírodnej látky. Ušila som ich z froté a mali taký úspech, že chlapci ich stále vláčili so sebou, spali s nimi a mojkali ich. Tak vznikol názov mojkadlá.“

Netrvalo dlho a o mojkadielka vzrastal záujem. Najskôr sa na ne pýtali známi, neskôr aj ďalší rodičia. „Pustila som sa teda do práce a objavila som v sebe tvorivosť a nadanie, o ktorom som nemala ani potuchy,“ spomína. Krátko nato začali vznikať ďalšie dekorácie do detských izieb – pokrývky, vankúše, mantinely, girlandy. „Základom mojich dečiek sa stal patchwork. Táto technika je veľmi náročná, zobrala som si z nej najmä to, že spájam štvorce. Tie som doplnila o nové aplikácie a motívy rozprávkových postavičiek, zvierat, motýľov, víl a kvetín. Používam kvalitné látky z českých a amerických manufaktúr.“ Každý kus, ktorý pani Inna vytvorí, je unikát, preto výroba od návrhu po realizáciu je často komplikovaná a časovo náročná. „Som rada, že moje výrobky majú úspech a dokážu vyčarovať úsmev. Najväčšou satisfakciou pre mňa je, keď sa dozvedám, že deti sa s hračkami nechcú lúčiť a nosia ich stále so sebou, tak ako to robili moji chlapci,“ teší sa sympatická pani Inna.

- z rodného Gruzínska ju vyhnala vojna
- v Česku na súťaži bábik obsadila medzi amatérmi druhé miesto