Tá správa ma zasiahla, keď som chodila na strednú školu. Nebola som na to pripravená. Babku som zbožňovala. Pre rodičov som nebola nikdy dosť dobrá – chceli odo mňa vzorné správanie a 100 % výsledky v škole. Vždy mi dávali pocítiť, že ich lásku si musím zaslúžiť. Ale babka odo mňa nechcela nič. Len aby som bola sama sebou a aby som bola šťastná. Keď som za ňou prišla a sťažovala sa, ako ma nikto nemá skutočne rád, hovorievala mi, že som úžasné dievča a nájdem si cestu životom.

Vraj sa o mňa nebojí, lebo vie, čo sa vo mne skrýva. Utešovala ma, hladkala ma po vlasoch, hovorila som jej to, čo som sa neodvážila povedať mame. Keď som ju stratila, akoby som stratila pevný záchytný bod. Prístav, v ktorom som sa cítila bezpečne.

Vždy vo mňa verila

Babka Marienka mala pravdu, svoju cestu životom som si nakoniec našla. Dnes robím to, čo ma baví, mám skvelého partnera a čakám prvé dieťatko. Stále verím, že veľkú zásluhu na mojom dnešnom sebavedomí a vnímaní seba samej mala najmä babina. Tá, ktorá vo mňa vždy verila. Ak sa mi narodí dievčatko, bude určite niesť jej meno... Vďaka ti za všetko, babi!