Mrazivé VIDEO o procesoch po SMRTI už videli desiatky miliónov ľudí: Pozrite sa, ak si trúfate!

Na úvod zopár faktov. Smrť je stav, kedy prestane biť srdce a funkcie mozgu sa zastavia - samozrejme vrátane tých, ktoré telo udržujú pri živote. Aj tesne po smrti je však mozog schopný vykazovať jemnú aktivitu. Podľa dát výskumníkov z New York University Langone School of Medicine vedomie človeku ostane aj potom, čo jeho telo prestane žiť.

Istí respondenti z ich vzorky - tí, ktorí sa „zo smrti" prebrali -  popisovali, že vnímali doktorov a sestry a počuli ich konverzáciu, hoci boli v tom čase na prahu smrti. Pravdivosť ich tvrdení potvrdil aj zdravotný personál. 

Ale späť na začiatok. Smrťou zaniknú všetky životné funkcie po fyzickej stránke. V prípade biologickej smrti sa poškodí aj mozgové tkanivo, čo spôsobí nedostatok kyslíka. Pri klinickej smrti sa zastavia životne dôležité funkcie organizmu (činnosť srdca, dýchanie), nedochádza však k poškodeniu mozgu. Článok pokračuje na ďalšej strane.

Zaujímavosťou je, že smrť neznamená definitívnu strnulosť tela. Tkanivá svalov totiž stále pracujú. Pirodzené, aj keď desivé, sú tzv tiky alebo "trhanie" tela. Viac zaujímavostí uvidíte vo videu, ktoré videlo vyše 25 miliónov ľudí!

V súčasnosti vnímame smrť ako čosi zlé, aj keď prichádza prirodzene. Dnešná generácia sa rozhovorom na túto tému vyhýba, preto sa mnohí so smrťou stretnú až vtedy, keď odíde niekto z ich najbližších. "Smrť sa často považuje za zlú, čo je sčasti prirodzené, keďže smrť blízkeho je vždy veľmi bolestivá. Stretávame sa s ňou nepriamo denne, hoci zblízka ju spoznáme, až keď sa dotýka nás samotných.

Ľudia sa často chcú pred ňou chrániť, rovnako ako pred bolesťou, ktorú prináša, a tak sa zo smrti stala tabuizovaná, až démonizovaná téma. Myslím si však, že ak by bola vnímaná ako prirodzená súčasť života, jej prijatie by bolo o niečo jednoduchšie," povedala pre Korzár psychologička Jaroslava Kosecová z Centra smútkovej terapie neziskovej organizácie Plamienok.

"To, čo potrebujeme urobiť, je nebrániť sa negatívnym emóciám a dovoliť si ich vyjadriť a nebyť pri tom sám, ale ani neubližovať. Je to, ako keď varíte v hrnci s pokrievkou - treba ju trocha odchýliť, aby para mohla vyjsť von a polievka nevykypela. Často je dôležité dovoliť si byť nešťastný a prežiť to s podporou okolia alebo odborníka," uzavrela.