Manžel odletel na pánsku jazdu k moru: Nemohla spať, tušila, že sa stane niečo zlé... A mala pravdu

Keď zbadala v meste manželovho kamaráta, ktorý s ním mal byť v tom čase v Egypte, začala pochybovať.

Dovolenka mala trvať 12 dní. Na šiesty deň mi manžel zavolal, že sa majú fajn, majú pekné počasie a na druhý deň sa chystajú potápať v mori s inštruktorom. Mne sa to veľmi nepozdávalo, a tak som ho od toho odhovárala. Nikdy predtým sa ešte nepotápal. On sa len zasmial, nech sa nebojím, že sa mu nemôže nič stať. Na druhý deň sa mi na ceste z práce zazdalo, že som v meste zazrela manželovho kamaráta, s ktorým mal byť na dovolenke. Bola som si istá že to bol on, ale nedávalo mi to zmysel, veď som vedela, že je predsa v Egypte. Bola som si istá tým, čo som videla, a tak som po prvotnom váhaní zavolala jeho žene. Namýšľala som si, že môj muž je tam s nejakou milenkou. Potvrdila mi, že je v Egypte, že som si ho určite pomýlila. Tak som nechala obavy obavami a ďalej som sa o to nezaujímala.

Večer, keď som išla spať, som začula hlas manželovho kamaráta, ako kričí. Strhla som sa, ale nebola som si istá, či to bol len sen, výplod mojej fantázie, alebo pravda. Nakoniec som nejako zaspala a na druhý deň volala manželovi, ktorý nebral telefón. Bola som z toho už na nervy. Po niekoľkých hodinách mi konečne zavolal, ale mal veľmi smutný hlas. Povedal mi, že pri potápaní jeho kamaráta napadla raja a je na hranici života. Ležal v miestnej nemocnici a nebolo mu už pomoci. Mužovi sa nič nestalo, ale bola som veľmi smutná z vyvinutej situácie.

Andrejova žena ešte o ničom netušila a manžel nevedel, ako jej to oznámiť. Rozhodla som sa, že sa na to podujmem ja a išla som k nej na návštevu.
Vyzerala veľmi nedbalo a ako keby vyčítala moju pochybnosť, zdôverila sa mi, že celú noc nemohla zaspať, pretože mala nejaký zlý pocit a bolo jej strašná zima. Nakoniec som sa odhodlala a povedala jej, čo sa stalo. Srdcervúco sa rozplakala a nechcela tomu uveriť. Stále len plakala a počas vzlykov mala tisíce otázok, ako sa to stalo. Počas nášho rozhovoru sme zrazu počuli tresk. Fotka jej manžela, ktorá bola na stene, spadla s rachotom na podlahu a sklo na rámiku sa rozbilo. To mi už nebolo viac treba vedieť. O chvíľu sa Anne rozzvonil mobil. Jej manžel v tej chvíli podľahol jedu.

Bola som jej oporou a hneď, ako sa manžel vrátil s priateľmi z Egypta, tak aj oni. Žialila veľmi dlho, aj dva roky po pohrebe sa umárala v slzách. Bolo nám jej veľmi ľúto, ale nevedeli sme, ako ju máme rozveseliť. Keď sme ju volali niekam na chatu, nikdy nechcela ísť. Po celý ten čas bola iba doma a v práci. Jedného dňa mi zavolala, že mi musí niečo povedať a či naše pozvania pre ňu ešte platia. Čudovala som sa takejto zmene a neverila som vlastným ušiam. Vtedy mi rozpovedala, že sa jej dnešnú noc snívalo s jej mužom...

Bolo to prvýkrát od jeho smrti a v snoch sa usmieval. Keď sa na ten sen zobudila, počula, ako vrzgli spálňové dvere. Povedala, že už nebude viac trúchliť a hoci si už žiadneho partnera nájsť nechce, bude aspoň žiť normálny život, pretože jej Andrej by to určite chcel. Od toho momentu prešli tri roky a musím povedať, že svoj sľub dodržala a ani jednu akciu s nami nevynechala...

Veronika

Ženskú intuíciu netreba podceňovať. Význam rôznych náznakov sa však väčšinou odhalí až v momente, keď sa jednotlivé kúsky skladačky spoja do jedného celku. Vtedy však už často býva neskoro. Niektorým tragédiám skrátka nezabráni nikto, jednoducho sa stanú. Napriek tomu, že život je hlavne o zážitkoch, niekedy i bláznivých, aj tak treba byť v prvom rade opatrný.