Jožka som stretla ešte na vysokej škole. No vtedy medzi nami nepreskočila iskra. Kamarátili sme sa a občas sme šli von aj s ďalšími spolužiakmi. Jožko mi síce neskôr tvrdil, že som sa mu veľmi páčila, no vtedy bol zaseknutý v inom vzťahu, ktorý bol veľmi deštruktívny a čoskoro sa skončil. No skončilo sa aj štúdium a naše cesty sa rozišli.
Ich cesty sa rozchádzali
Po nejakom čase, keď som práve prežívala jedno z najkrajších období v novom vzťahu, sme sa znovu stretli. Jožko bol voľný, tak mi dával najavo, že sa mu páčim a že na mňa myslí aj po škole. No tentoraz som nebola voľná. Akoby nám nebolo súdené, aby sa naše cesty spojili.
Chémia zafungovala
Prešli ďalšie dva roky a v 28 rokoch som zažila nepekný rozchod. Bola som veľmi nešťastná a smutná a spomenula som si na Jožka, ktorý mi sem-tam napísal, ako sa mám, či si nechcem vyraziť von. Potrebovala som prísť na iné myšlienky a moje narušené sebavedomie potrebovalo pozornosť chlapa, ktorý po mne túži. Jožko bol zase voľný, a tak sme neskončili pri večeri. Chémia fungovala natoľko, že sme sa presunuli k Jožkovi a zažili vášnivú noc. A potom ďalšiu a ďalšiu. Nechceli sme vzťah, lebo ani ja, ani on sme sa na to necítili, ale bolo nám spolu dobre.
Posunúť ďalej sa nechcel
No asi po pol roku som si uvedomila, že Jožka ľúbim. Zdalo sa, že konečne je všetko, ako má byť, veď aj Jozef mi vyznával lásku každú chvíľu. Môžeme sa posunúť k niečomu trvalejšiemu. Aj sme sa posunuli. Začali sme spolu bývať a cestovať, budovať si kariéru a naša vášeň bola neopakovateľne krásna.
Tehotenstvo to zmenilo
Keď som mala 30, otehotnela som. Nečakane a neplánovane. Chceli sme si ešte takých päť rokov iba užívať, no nakoniec sme si dieťatko nechali. Väčší podiel na tom som mala ja, nevedela som si predstaviť, žeby som zastavila v sebe rastúci život. No tehotenstvo bolo komplikované a prognózy nie veľmi dobré. Nakoniec sa nám narodila dcérka, ktorá nebola v poriadku. Mala detskú obrnu.
