Po mužovej smrti začala OPATROVAŤ v Rakúsku, no naďabila na ZLATOKOPKU a NEZAROBILA ani cent!

Stalo sa to ešte pred kovidom. Práve mi zomrel manžel, ktorý bol chorý a ležal päť rokov. Opatrovala som ho za smiešnych 200 eur.

Firma, v ktorej som pracovala pred tým, ako som musela opatrovať manžela, skrachovala a výdavky na pohreb plus dedičské konanie ma pripravili o všetky peniaze. Zostala mi na krku pôžička, a keď sa mi po roku vydala dcéra, zostala som užialená a bez peňazí… Až mi kamarátka poradila jednu vec. Povedala, aby som šla pracovať ako opatrovateľka do Rakúska, keďže som doteraz opatrovala manžela, tak prečo v tom nepokračovať a nezarobiť si. Zdalo sa mi to ako skvelý nápad!

Dostala som sa tam cez agentúru, bolo to však miesto, kde predo mnou vyhodili už sedem opatrovateliek. Mám asi nervy zo železa, lebo vydržala som celý rok. Predo mnou tam pracovala Timea, ktorú vyhodili, lebo udržiavala milostný pomer s klietkinými synmi. Ale to som ešte nevedela. Našla si prácu v inej rodine, ale občas mi zavolala, vraj ako sa majú jednotliví členovia rodiny. Medzitým vyzvedala, či niektorý zo synov nie je rozvedený. Chcela si nájsť bohatého ženícha a ja som nakoniec na to doplatila. Prezradila som jej, že syn, ktorý bol o 25 rokov starší ako ona, sa práve rozviedol a nikoho nemá.

V tom čase, keď som jej to hovorila, som vôbec netušila jej zámer, že sa chce k nemu dostať, aby zdedila pekný dôchodok, keď zomrie. Ani to, že predtým s ním flirtovala. To všetko som sa dozvedela až dodatočne. Aby toho nebolo málo, tak pri mojej „striedačke“, pani, o ktorú sme sa starali, spadla a polámala si nohy, zostala v nemocnici. Preto som ďalší mesiac nemusela chodiť a bola doma bez príjmu. Plat bol na moje pomery pekný, ale ani tak mi nakoniec nijako nepomohol. Rodina nám za mesiac platila 1 500 eur, z toho si agentúra brala 300 eur za vybavenie a každý rok ďalších 300 eur. Odvody boli 500 eur za tri mesiace. Mala som živnosť a celá situácia sa nečakane vyvinula takto. Po roku sa Timea naozaj votrela do rodiny, kde som opatrovala. Keď prišla do Nemecka, mala manžela aj dve deti, no stihla sa rozviesť a so synom Rudom si prenajali dom v Rakúsku. Namiesto mňa zamestnala k starej panej svoju sesternicu. Agentúra mi oznámila, že mám z nej odísť alebo ísť domov.

Živnosť som ponechala a ostala pracovať sama, bez agentúry, odvody som platila cez slovenskú banku a po dvoch rokoch mi prišlo oznámenie z Rakúska, že mám nedoplatok na odvodoch 2 000 eur. Vôbec som tomu nerozumela, doma som pred dôchodkom, žijem len z vdovského. Napísala som do Rakúska, či sa nedohodneme na splátkach. Dohodli sme sa. Naša banka, ktorej som odvody platila, mi peniaze nevrátila, podľa nich platby prebehli korektne. Tak som vlastne za celý rok nezarobila nič. Je to taká výstraha pre druhé ženy, aby si všetko zistili a neobišli ako ja, chudobná vdova s piatimi deťmi.

Ak ste prežili zaujímavú príhodu, lásku, či rovno život, napíšte nám svoj príbeh na email: ivana.adamcova@newsandmedia.sk a my vám zaň pošleme krásnu novú knihu! Ďakujeme, že s nami tvoríte obsah a inšpirujete ostatných.