Myslela si, že je najlepšia kamarátka, no za chrbtom jej robila také veci... A skončila hrozne!

Hanou sme boli najprv obyčajné kolegyne, no neskôr sme sa zblížili stala sa nás nerozlučná dvojica. Po práci sme chodili spolu do mesta, stále sme niečo nakupovali. Raz chcela Hana peknú vetrovku. Ani dlhú, ani krátku, ani hrubú, ani tenkú, ani lacnú, ani drahú. Takú sme nenašli, ale užili sme si pri tom kopu zábavy.

Hana mala veľmi veľa známych vo všetkých okolitých dedinách. Stačilo povedať meno dedinu hneď vedela, koho ide. No jej pletky všelijakých známych nemali koncakraja.

Hana po čase odišla do dôchodku, ale denne sme si písali. Až neskôr som zistila, že všetko, čo som jej povedala súkromne, rozprávala ďalej komu. Rovnako, ako mne hovorila druhých.

Raz , aby sme išli spolu na ples, ktorý organizoval jej známy. Nemala som vôbec chuť, no nakoniec ma presvedčila. Chcela som pekné plesové šaty, ona tvrdila, že doma veľa, nič kupovať nebude. Kúpila som si čierne tylom, Hana po mne opakovala začala zháňať podobné šaty.

Na plese ma hneď znechutila poznámkou, že zle vyzerám čiernom. Ona mala šaty tri čísla menšie, prsia stlačené skoro po pás. Ja som to vôbec nekomentovala. Na rukách mala všetky druhy bižutérie, vyzeralo to hrozne. Usadila nás dverám, chrbtom parketu, mala som pocit, že za nás ani nezaplatila vstupné, ktoré som jej dala. najlepšie bolo, keď mi dva dni zavolala, či si nechcem niečo kúpiť bižutérie, že dostala poukážku. to vrátila všetku tú „nádheru“ do obchodu. Mala som pocit, že aj šaty vrátila.

Mala som j plné zuby. Ešte raz sa jej podarilo vylákať ma na plaváreň. Meškala, ako vždy, skoro dvadsať minút. Na plavárni mi bol zima, lebo sme stáli na kraji Hana splietala svoje historky. Keď sme vyšli von, fúkal studený vietor Hana ma silou-mocou ťahala na kávu alebo čaj. Nakoniec sme išli vtom vytiahla katalóg kozmetikou, či si nechcem niečo objednať, že sa nej stala dílerka. Tak to bol pravý dôvod nášho stretnutia!

Večer aj ďalšie dni mi vypisovala, ale ja som už neodpísala. Chcela som náš vzťah ukončiť. Len ma využívala, ako sa jej hodilo.

Dlhé roky sme sa nevideli ani nestretli. Iba raz zahliadla. Sprevádzala ju mladá žena jej rozprávanie bolo akési zmätené, ťažko sa orientovala aj vyjadrovala. ústach ani jeden zub, vlasy neumyté, oblečenie starodávne, vyzerala smutne. Celý život sa do každého starala teraz sa už nevie postarať ani seba.

Podišla som nej, horko-ťažko si na mňa spomenula. Dohodli sme sa, že jej napíšem. Hoci jej správy niekedy nemali hlav ani pät, pochopila som, čo chce povedať. Hana sa tešila, že má „novú“ kamarátku, ktorej vôbec neprekáža, že všetko pletie trpezlivo ňou komunikuje. Keby vedela, kto naozaj som… Ktovie, ako dopadneme my na staré kolená. Nájdeme ešte pochopenie lásku?