Myslela si, že keď sa nehádajú, tak im to klape, no... To, čo jej povedal, ju zrazilo na kolená

Bývala som s rodičmi v malom mestečku, kde každý každého pozná. Keďže sa mi často nepáčili tunajšie reči, snažila som sa držať si od všetkých klebetníc odstup. Na strednú školu som išla radšej do susedného mesta a na vysokú ešte ďalej. A tam sa to všetko začalo... Vlado bol moja prvá veľká láska. Bola som vtedy ešte mladá a naivná. On bol starší a ukázalo sa, že som mu nestačila. Vraj som bola až príliš dobrá...

Doma som mala najlepšiu kamarátku Danku. Na strednú sme síce nechodili spolu, ale na vysokú sme sa dostali k sebe. Ako mladé, možno trošku naivné dievčatá z mestečka, sme prišli do veľkého mesta a zrazu sme nevedeli, čo so sebou. Začali sme chodiť na párty, na koncerty. A práve na jednom koncerte som sa zoznámila s očarujúcim chlapcom. Volal sa Vlado.

Bol odo mňa starší o pár rokov a na Danke som videla, že ani jej nie je ľahostajný. Napriek tomu som sa s ním dala dokopy. Potom sa začalo letné skúškové obdobie a ja som bola zahrabaná v knihách, nemala som na neho čas. Všimla som si, že sa trošku odcudzuje. Navrávala som si, že to bude jeho prácou. Keď sa mi konečne skončilo skúškové a začalo sa leto, s neskrývanou radosťou som ho pozvala k nám domov. Dal sa na péenku, aby tu mohol byť, tak som si myslela, že to nespravil iba tak, ale naozaj ma ešte ľúbi.

Keď som s ním išla von, bola som šťastná, že sa môžem ukazovať po boku takého krásneho chlapa. Jeden večer ma bolelo brucho a musela som ležať. Videla som však, že Vlado sa chcel ísť baviť. Tak som mu povedala, nech ide. Vrátil sa nad ránom trošku pripitý, ale spokojný. Zaspali sme vedľa seba ako vždy. Na druhé ráno sa však ku mne doniesli reči, že Vlado tam bol ako odtrhnutý z reťaze, každú ženu pozýval na drink, s každou tancoval a s jednou vraj išiel preč a vrátili sa až o hodinu. To ma trošku zmiatlo, ale nič som mu nepovedala. Spýtala som sa Danky, či o tom niečo vie, ale aj ona ostala v ten večer doma.

Spolu sme však vymysleli plán. Navrhla som jej, nech ho otestuje, teda zvedie. Pukalo mi srdce, keď mal nadísť ten večer. Zase som ostala doma, tentoraz som sa vyhovorila na migrénu. On mi povedal, že je dohodnutý s tým a tým. Vrátil sa trošku rozrušený, a keď som sa ho opýtala, čo sa stalo, povedal mi že cestou zrazil psa. Na druhý deň som sa dozvedela všetko. Stretol sa s Dankou, išli sa prejsť a potom k nej. Nepovedal ani slovo, nebolo mu ani zvláštne, že ho zvádza moja najlepšia kamarátka. Nechal sa pobozkať, nechal by si všetko, keby to ona nestopla a neposlala ho preč. Čakala som ešte týždeň, či sa v ňom pohne svedomie. Keď to tak nevyzeralo, opýtala som sa ho priamo.

Najprv zatĺkal. Keď som sa rozplakala, priznal sa, že sa to stalo, že ho to mrzí a podobné rečičky. Povedal mi, že ma ľúbi, ale nemohol si pomôcť. Že som veľmi dobré dievča, ale pre neho až príliš. Že som mu splnila, čo som mu na očiach videla a jeho to už začínalo nudiť. A tak hľadal dobrodružstvo. A ja som si myslela, že keď sa nehádame, tak nám to krásne klape... Rozišli sme sa. Je to už pár rokov, ale občas mi ešte stále napíše, že mu chýbam. Aj mne chýba, bol moja prvá veľká láska. Odpustiť mu však neviem.